Elektrina je lepšia voľba ako plyn. Investori musia brať do úvahy spotrebu energie

V roku 2010 prijal Európsky parlament smernicu o energetickej hospodárnosti budov. Odvtedy sa postupne sprísňujú požiadavky na znižovanie spotreby energie v budovách.

Od roku 2021 už na Slovensku môžeme stavať a navrhovať len budovy s takmer nulovou potrebou energie. Tento nový stavebný štandard vychádza z princípov pasívnych domov.

„Najčastejšie sa stretávame s fámou, že v pasívnom dome sa nedajú otvárať okná. Je to pre mňa komické, pretože taký dom by ani nik neskolaudoval,“ hovorí ĽUBICA ŠIMKOVICOVÁ z Inštitútu pre pasívne domy.

Čo si máme predstaviť pod pasívnym domom?

Pasívny dom je budova, ktorá v zime aj v lete poskytuje vysokú kvalitu vnútorného prostredia a súčasne umožňuje výrazne znížiť spotrebu energie na vykurovanie a prevádzku.

V mnohých prípadoch nepotrebuje konvenčné vykurovanie či klimatizáciu a svojou úspornosťou šetrí aj prírodné zdroje.

Pasívny dom usporí viac energie ako nízkoenergetický?

Pasívny dom vznikol vývojom nízkoenergetických domov približne pred troma desaťročiami a jeho princípy využívajú aj budovy s takmer nulovou potrebou energie.

V zime sú straty tepla v pasívnom dome, či už únikom cez stavebné konštrukcie, alebo vetraním, také nízke, že na udržanie tepelnej pohody v interiéri stačí, s výnimkou najchladnejších dní roka, pasívne využiť teplo zo zdrojov, ktoré sú v dome k dispozícii.

Slnečné žiarenie dopadajúce cez okná a teplo vytvárané domácimi elektrospotrebičmi či obyvateľmi, pokryje väčšiu časť tepelných strát a zvyškovú potrebu tepla je možné pokryť napríklad ohriatym vzduchom, ktorý prúdi cez vetrací systém alebo menšie vykurovacie plochy, postačí veľmi malý výkon.

K pohode prispieva aj vyššia teplota povrchu stien a okien, preto z obvodových konštrukcií nesála chlad.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Viete si vybrať vhodný vykurovací systém do domu? Ideálne je zdroje tepla kombinovať Čítajte 

Ako dom funguje v lete, keď je príliš veľa slnka?

Dostatočná izolačná vrstva, vetranie so spätným získavaním tepla, rekuperáciou a účinné exteriérové zatienenie okien znižujú nežiaduce zisky tepla v letnom období natoľko, že na zabezpečenie tepelnej pohody spravidla nepotrebujeme klimatizáciu.

Hovoríte, že v zime sú úniky tepla vetraním nízke. Ako sa zabezpečuje čerstvý vzduch v dome?

Nevyhnutnou súčasťou pasívnych domov je systém riadeného vetrania so spätným získavaním tepla, ktorý zabezpečuje stály prívod čerstvého vzduchu a odsávanie vzduchu vydýchaného a znečisteného.

Odvádzaný vzduch odovzdáva teplo privádzanému vzduchu vo výmenníku tepla, pričom nedochádza k ich vzájomnému premiešaniu.

V chladných dňoch potom postačuje dohrievanie vetracieho vzduchu a iné vykurovanie nie je potrebné.

Priblížme si to názorným príkladom: na vykúrenie izby s plochou desať štvorcových metrov v takomto dome stačí tepelný výkon 100 wattov, teda výkon jednej klasickej žiarovky „stovky“.

Koľko pasívnych domov už na Slovensku stojí?

Presnú štatistiku nemáme, avšak predpokladám, že za uplynulých desať až pätnásť rokov sa ich postavili stovky.

Nie vždy sa však investorom podarí dodržať všetky kritériá a dosiahnuť pasívny štandard, ako sú nastavené v projekte.

Často sú to kompromisy vychádzajúce z rôznych úskalí, na ktoré stavebník v procese realizácie stavby narazí. Stále však dosahujú výrazne lepšie parametre, prinášajú vyšší komfort a nižšie výdavky na prevádzku domu.

Príkladná schéma prierezu konštrukciou a technológiou pasívneho domu. (zdroj: IEPD)

Čo bráni Slovákom, aby viac investovali do pasívnych domov, prípadne do tých energeticky úsporných?

Často sú to stereotypy, ktoré pretrvávajú medzi architektmi, stavebnými inžiniermi a projektantmi. Niektorí architekti sa ešte stále pozerajú na projekt budovy len ako na pekný obrázok.

Na to, aby pasívna stavba dosiahla požadovaný energetický štandard, potrebuje dodržať isté opatrenia, ktoré musia architekti a projektanti pri projektovaní navrhnúť. Niekedy je to veľmi komplikované, chýba holistický prístup. Jednotlivé profesie, ktoré sa na projekte zúčastňujú, nespolupracujú od začiatku, a preto nedokážu spoločne vytvoriť najlepšie riešenie.

V tomto by pomohlo predovšetkým systematické vzdelávanie, v čom na Slovensku žiaľ, zaostávame.

Môže tieto stereotypy zmeniť klient, tým, že dá presné zadanie - striktnú požiadavku na pasívny dom? Začínajú ľudia viac pátrať po energeticky úspornejších riešeniach?

Klienti aj v minulosti premýšľali nad tým, že si nestavajú dom na niekoľko rokov, ale možno aj na celý život. A tiež si boli vedomí toho, že energie zohrávajú veľkú úlohu, ich postoj k pasívnym stavbám vychádzal skôr z ekonomického pohľadu.

V súčasnosti sa najmä vplyvom politickej a spoločenskej situácie, keď sa zvyšujú ceny nielen za energie, postoj investorov otáča.

Stále však vidíme nedostatok informácií, ktorý spôsobuje, že odborníci a investori inklinujú k tradičnejším prístupom.

Väčší dôraz sa kladie na dizajn a architektúru, bez toho aby sme si uvedomovali dosah technického riešenia na budúcu prevádzku a energetickú efektívnosť budovy.

Chápem to správne, že pod pojmom tradičné vnímanie myslíte, že sa kladie väčší dôraz na vizualitu stavby a nie na jej funkčnosť, ktorá sa týka aj energetickej efektívnosti?

Je stále veľa investorov, u ktorých prevažuje tento postoj. Samozrejme, že sú aj takí, ktorí sú citlivejší k témam, ako je zmena klímy či ochrana prírody.

Čo by mal klient, ktorý chce zlepšiť energetické vlastnosti svojho domu, požadovať od architekta, respektíve dostať od architekta?