Text vyšiel pôvodne v denníku Hospodářské noviny.
Rodinný dom s rybníkom v Karlovarskom kraji v susednom Česku zaujme svojím kontrastom. Na jednej strane je uzavretý ako kamenná pevnosť, na druhej sa otvára ako presklená kocka.
Stavbu, ktorá nenásilne zapadá do prírody, si okoloidúci po ulici takmer nevšimne.
Habartov je päťtisícové banícke mestečko v oblasti bývalých Sudet, na juhozápadnom úpätí Krušných hôr. Rozprestiera sa na území niekoľkých zaniknutých obcí a jeho jadro tvoria bytovky z 50. a 60. rokov minulého storočia.
Leží v oblasti sokolovských uhoľných baní, v ktorých sa už ťažba chýli ku koncu. Lomy priamo pri Habartove už po rekultivácii nahradilo jazero Medard, dnes najväčšie umelé jazero v Česku. Vďaka tomu si vyslúžilo prezývku Sokolovské more.
Oblasť teraz, asi po sto rokoch, prechádza zmenami. Priemyselná krajina sa pozvoľna mení na rekreačný raj plný vodných plôch a príležitostí na športovanie.
A práve v tomto kraji, v pokojnej vidieckej časti obce, architekti z ateliéru JRA Jaroušek Rochová navrhli nový rodinný dom, ktorý do oblasti prispel aj ďalšou malou vodnou plochou, vlastným rybníkom.

Jasná voľba stavať s architektom
Príbeh domu sa začal písať pred niekoľkými rokmi. Jeho terajší majitelia žili len asi desať kilometrov od mestečka Habartov.
„Dom sme stavali pre lepšiu dostupnosť detí do školy a našu do zamestnania. Ďalej v tom hral asi hlavnú rolu pozemok,“ rozpráva majiteľ.
Rodina mala parcelu, na ktorú chodili miestni na huby, vyhliadnutú už dávno.
Pozemok s rozlohou takmer 4800 štvorcových metrov bol kompletne zasieťovaný a cena bola len necelých desať eur za štvorcový meter.
„Kúpiť taký pozemok v tichej lokalite v slepej ulici, s parkom a detským ihriskom v susedstve, to sa človek ani inde obzerať nemusí,“ poznamenáva vlastník domu.
Z každej izby vstup na terasu
Po predošlých skúsenostiach s projektantmi boli s manželkou jasne rozhodnutí, že tentoraz využijú architektov.
„Ateliér JRA sme si vybrali na základe ich realizácie rodinného domu, ktorý nás zaujal. Neoslovovali sme žiadnych iných architektov. Po druhej alebo tretej schôdzke s Magdou a Radkom sme boli na rovnakej vlne,“ pochvaľuje si investor.
Majitelia si priali prízemný dom bez schodov, ktorý využije prirodzený terén. Chceli tiež, aby každá obytná miestnosť mala vstup na terasu a bola otočená na juh.
„Manželka mala ešte prianie, aby dom a záhrada poskytovali absolútne súkromie. A ja som mal požiadavku na fasádu, aby som ju nemusel do konca života opravovať alebo sa o ňu vôbec starať,“ spomína majiteľ.
Stavba medzi urastenými brezami
Dom, v ktorom bývajú rodičia s dvoma deťmi vo veku osem a deväť rokov, stojí v hornej časti mierne svahovitého pozemku a je čiastočne zapustený do svahu.
Vďaka tomu, že je prízemný a má zelenú strechu, z ulice ho takmer nevidieť. Architekti sa snažili, aby „vplával“ do krajiny, aby svojou architektúrou vytvoril nenásilný predel medzi mestom a krajinou.
„Chceli sme, aby dom splynul s prírodou a z ulice zostal ponad zelenú strechu zachovaný výhľad do krajiny,“ opisuje architektka Rochová.
Na pozemku zachovali architekti nielen vyrastené brezy, ale aj ďalšie stromy a zakomponovali ich do záhrady s rybníkom.
Pôvodne bol pozemok zarastený viacerými drevinami, ale architekti ich nechceli úplne odstrániť. So záhradným architektom vybrali tie, ktoré stálo zato zachovať. Stromy, najmä brezy, potom ovplyvnili aj podobu stavby. Architekti sa snažili ich do návrhu čo najviac zapojiť.
Smerom do ulice a k vstupu pôsobí dom uzavreto ako pevnosť, a to vďaka masívnej kamennej stene s menšími oknami.
Naopak, smerom do súkromnej časti záhrady sa otvára subtílnou fasádou s veľkorysým presklením. Tento kontrast architekti zvolili zámerne.
Majitelia si chceli maximálne zachovať súkromie pred zrakmi okoloidúcich a na protiľahlej strane domu naopak interiér čo najviac prepojiť s dostatočne chránenou záhradou.
„Kombinácia materiálov bol nápad architektov, ktorý spĺňal moje priania o bezúdržbovej fasáde,“ hovorí majiteľ domu.
Hlavná časť domu sa tiahne pozdĺž ulice, sú v nej garáž, toalety, technické zázemie a obytná časť so spálňovým krídlom. Na ňu kolmo nadväzuje druhé, menšie krídlo so vstupom a ďalšími izbami, ktoré rozdeľuje záhradu na malú vstupnú a väčšiu súkromnú časť.
Stena z okien a dverí
Obvodové múry a stropy sú zo železobetónu, zvnútra pokryté tenkovrstvovou sadro-vápennou omietkou. Múr zo strany od ulice spolu s predstenou z lomového pieskovca vytvára sendvič s vloženou tepelnou izoláciou.
Hliníkové okná boli zakomponované tak, aby lícovali s povrchom fasády. A aby dali stenám otočeným do záhrady čo najväčšiu ľahkosť, použili architekti optický trik.
Celú fasádu od podlahy po strechu tvorí zostava z okenného systému. Pred betónové konštrukcie mierne predstupuje, takže stropy, atika a podporné oceľové stĺpy sú za touto stenou schované a zvonka takmer neviditeľné. Tým architekti vtlačili domu veľmi ľahký a minimalistický vzhľad.
Rodinný dom pri lese a rybníku
- Miesto: Habartov, Karlovarský kraj v Česku
- Rok ukončenia: 2020
- Architekti a projektanti: Magdalena Rochová a Radek Jaroušek, JRA Jaroušek Rochová architekti
- Plocha pozemku: 4738 m2
- Zastavaná plocha: 386 m2
- Konštrukcia: železobetón, pieskovcový kameň.
- Fasáda: kameň, okenný fasádny systém na celú výšku domu.
- Vykurovanie: tepelné čerpadlo vzduch-voda, podlahové vykurovanie.
- Ocenenie: nominácia na Českú cenu za architektúru 2021.
„Medzi fasádnym systémom a plnou hrúbkou stropu a výškou atiky sme vymysleli detail, v ktorom sme použili špeciálnu tenkú tepelnú izoláciu, tak aby bol prechod fasády do strechy subtílny,“ vysvetľuje Magdaléna Rochová.
V iných miestach je na stropoch tepelná izolácia v hrúbke 30 centimetrov a na stenách 15 centimetrov. Autori sa navyše pohrali s kombináciou veľkých a menších okien, plných a presklených dielov, pevných a otváracích častí, minimalistických a širokých rámov.
Výsledok môže pripomínať abstraktné obrazy holandského maliara Pieta Mondriana. Plné časti sú z hliníka s vloženou tepelnou izoláciou, čo je materiál používaný na vchodové dvere.
Obývacia izba sa prepája so záhradou vďaka posuvnému systému s elektropohonom.
Dvere pre dlháňov
Celý interiér navrhovali architekti na mieru. „Okrem hojdacieho kresla po mojej babičke sme kupovali všetko nové. Vzhľadom na naše dobré skúsenosti s Magdou a Radkom sme kompletné vnútorné vybavenie nábytkom nechali na nich,“ hovorí majiteľ.
Vidieť, že architekti majú radi minimalizmus, rovnako ako prírodné materiály a farby. Pre podlahy zvolili masívny dub, na nábytok použili dubovú dyhu v kombinácii s lakovanými povrchmi.
V hlavnej chodbe sú zabudované skrine na celú výšku miestnosti, úložné priestory na mieru sú aj v šatni.
Dvere siahajú od podlahy k stropu. „Radi navrhujeme dvere na celú výšku miestnosti, pocit z priestoru je potom ďaleko veľkorysejší,“ hovorí Magdalena Rochová. Dvere majú skryté zárubne a minimalistické dizajnové kovanie.
„Vzhľadom na moju dvojmetrovú výšku sú dvere až k stropu fantastické a iné by som už vari ani nechcel,“ pochvaľuje si majiteľ domu.
Osvetlenie je riešené prisadenými subtílnymi štvorcovými svetlami, ktoré majú rôznu veľkosť podľa rozmerov miestností. Svetlo zavesené nad jedálenským stolom je obdĺžnikové.
V kúpeľniach kryje podlahy aj steny veľkoformátová dlažba, keramické umývadlá stoja na pultoch z dreveného masívu.
Rybník ako lákadlo pre život
Zelená strecha sa počas roka rôzne farebne premieňa. Je to bezúdržbový typ ľahkej, takzvanej extenzívnej zelenej strechy. Obvykle nebýva pochôdzková a vysádzajú sa na ňu skôr suchomilné rastliny.
„Od samého začiatku bolo pre nás dôležité, aby bola strecha zelená a rôzne farebné rastliny sa zapájali vo výhľadoch z ulice cez dom,“ opisuje architektka Rochová.
Pozemok má približne tvar trojuholníka. Dom stojí pozdĺž jednej jeho strany, smerom od domu k rybníku sa parcela zužuje. Rybník na pozemku pôvodne nebol, majitelia sa rozhodli ho vybudovať až počas navrhovania domu a záhrady.
„Časť pozemku bola mokraď s presakujúcim podzemným prameňom. Stačilo ho vyčistiť a rybník bol na svete. Som zástancom toho, že na každej záhrade by mala byť voda, ktorá pritiahne nespočetné množstvo živočíchov,“ vysvetľuje majiteľ.

Smola na dodávateľa a vtipkár inštalatér
Projektovanie prebiehalo hladko. „Bolo to vďaka investorovi, ktorý nám veril. Od štúdie majitelia ladili s návrhom a nemali potrebu nič v procese upravovať. To sa potom odrazilo v architektonicky jasnom dome. Úpravy projektu počas budovania domu nikdy neprinášajú dobré výsledky,“ myslí si Magdalena Rochová.
Spoluprácu si pochvaľujú aj obyvatelia domu. „Stavať s architektmi bolo to najlepšie rozhodnutie. Už pred realizáciou stavby sme vedeli všetky detaily vrátane všetkých použitých materiálov, povrchov, farieb, vybavenia i presnej cenovej kalkulácie,“ hodnotí majiteľ, ktorý sa viac ako 15 rokov pohybuje v stavebníctve, a tak zo skúsenosti oslovoval iba firmy, s ktorými už spolupracoval alebo ich odporučili architekti.
Ani tak sa však nevyhol problémom. „Najskôr to bola insolvencia a krach firmy, ktorá dodávala systém okien, dverí a južnej hliníkovej fasády. Potom to bola katastrofálna kvalita dverí od známeho českého výrobcu. Architekti presadzovali vyskúšaného talianskeho dodávateľa, ale ja som trošku patriot a chcel som české dvere. Bola to chyba, z ktorej som sa poučil,“ hovorí majiteľ.
Až pol roka po nasťahovaní odhalili kurióznu chybu. Inštalatéri im v kúpeľni pre hostí zamenili studenú a teplú vodu v podomietkovej termostatickej batérii a voda sa nedala regulovať. Prišli na to, až keď prišla prvá návšteva.
„Mali sme dve možnosti, ako vyriešiť problém: buď vybúrať a vymeniť podomietkové teleso, alebo nechať vymyslieť dodávateľovi, ako inak chybu vyriešiť. Našťastie dodávateľ prišiel na to, že je možné dokúpiť ‚črevá' podomietkovej termostatickej batérie, ktoré boli prehodené už vo výrobe. Sme radi, že je to už v poriadku a nemuselo sa nič búrať,“ opisuje majiteľ.

Stavba má podlahové vykurovanie tepelným čerpadlom vzduch-voda, ktoré sa stará aj o ohrev vody na umývanie. Vykuruje sa na 22 stupňov, denne beží umývačka, práčka a sušička, v zime každý deň aj infrasauna pre troch ľudí.
Od apríla do októbra sa niekoľkokrát denne nabíja automatická kosačka. Celkový ročný účet za elektrinu bol už dvakrát vždy niečo nad 2300 eur, spotreba vody sa zmestila do necelých 290 eur za rok.
Stavalo sa dva roky, ďalší rok trvali úpravy záhrady. Skúsenosti s domom majú jeho obyvatelia výlučne pozitívne.
„Všetko, čo sme od neho očakávali, sa nám splnilo. Dom je neskutočne presvetlený a záhrada vlastne vstupuje do domu. Jediná vec, ktorá sa musela opraviť, bola markíza, ktorá bola umiestnená v strede nad atikou. Musela sa posúvať asi o 35 centimetrov, aby mohla byť sklopená a viac tienila vonkajšiemu sedeniu,“ hovorí majiteľ.
Tiež si pochvaľuje dostupnosť do zamestnania a školy, rovnako tak služieb a lekárky. Blízko majú aj korčuliarsku in-line dráhu a kúpalisko.