Architektka SILVIA BRNA sa často zameriava na široké spektrum projektov. Prevažnú časť toho tvoria projekty rodinných domov, v ktorých sú návrhy detských izieb neodmysliteľnou súčasťou.
"Často nás klienti oslovia aj s návrhmi jednotlivých miestností, avšak návrhov samostatných detských izieb naozaj nie je veľa," hovorí architektka známa aj z populárnej televíznej relácie.
"Je to škoda, pretože architektúra svojím spôsobom vlastne vychováva," dodáva.
Každému dieťaťu by preto dopriala dostatočný vlastný priestor. "Často sa však stretávame s tým, že detské izby sú príliš malé. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že deti tak veľa priestoru nepotrebujú - opak je pravdou."
Z rozhovoru sa dozviete:
- Čo je dôležité pri zariaďovaní rodinného interiéru.
- Aké sú najväčšie chyby súčasných developerov v architektúre pre rodinu.
- Od koľkých rokov by malo mať dieťa vlastnú izbu.
- Aká veľká by mala byť detská izba.
- Ako ju zariadiť: ktoré farby uprednostniť, aké vybrať osvetlenie a materiály.
- Na čo treba myslieť pri návrhu izby pre malé deti.
- Ako môže izba rásť s dieťaťom.
- Aké triky používa pri návrhoch detských izieb.
- Čo neodporúča v izbách pre deti.
Ako vyzerá architektúra, ktorá by mala slúžiť rodine vrátane detí?
Architektúra, ako taká by mala spĺňať všetky funkčné, estetické a kompozičné kritériá. To sú základy, na ktorých môžeme ďalej budovať inovatívny dizajnový prístup. Dôležitým aspektom je citlivo vnímať okolitý priestor, s ktorým by mala architektúra komunikovať.
Rovnako podstatné je prispôsobiť architektúru cieľovej skupine – napríklad rodine s deťmi. V jednoduchosti ide o integrované využitie priestoru viacerými generáciami, čím sa vraciame k štýlu života našich predkov v koncepte multigeneračného bývania.
Súčasné vnímanie tohto trendu najviac vystihuje to, že v okolí bytových objektov vznikajú voľnočasové zóny nielen pre najmenšie deti, ale aj priestory pre biozáhradky, oddychové zóny alebo na cvičenie. Umocňuje sa tak stretávanie rôznych vekových skupín, ktoré fungujú ako komunita.
Táto téma inklúzie vo forme navrhovania spoločne využívaných priestorov získava v zahraničí veľký ohlas a verím, že sa postupne udomácni aj u nás.
Nezávisí to od toho, aký veľký priestor má developer k dispozícii?
Do istej miery sa dá kreatívne pracovať aj s menším priestorom, ale ak sa rozprávame o inkluzívnom verejnom priestore, tak určite áno.
Keď zoberieme do úvahy nárast počtu obytných zón a rôznorodosť rezidentov, ako aj zmeny v životnom štýle, verejné priestory sú zrazu využívané s úplne inými frekvenciami a skupinami jedincov, na aké sme boli zvyknutí predtým. Tomu sa musia funkčne a veľkostne adaptovať práve verejné priestory.
Náročná renovácia domu: Majitelia chceli z kuchyne vykročiť do záhrady. Nemali ako Čítajte Zo skúseností vnímame, že je čoraz menej developerov, ktorí namiesto väčšieho zisku uprednostnia investície do veľkorysejších priestorov. Dúfajme, že tento zaužívaný trend čoskoro vymizne.
Kde vidíte najväčšie chyby súčasných developerov práve v kontexte architektúry pre rodinu?
Najčastejšie ide práve o chýbajúce centimetre. V súčasných novostavbách sú dispozície bytov niekedy také stiesnené, že do nich s veľkou ťažkosťou pohodlne umiestnite viacčlennú rodinu.
S týmto príkladom sa stretávame najmä pri návrhoch detských izieb, keď do izby s rozlohou 12 štvorcových metrov potrebujeme umiestniť dve, niekedy aj tri deti. Tieto izby majú slúžiť ako oddychové zóny, priestor na učenie, majú poskytovať dostatok úložného priestoru, a v neposlednom rade by mali deťom umožňovať aj súkromie.
Často sa stretávame aj s tým, že izba má deväť štvorcových metrov a menej - to je podľa môjho názoru hranica, pod ktorú by nemal ísť žiadny developer.
Čo je pre rodinný interiér dôležité?
Rodinný interiér by mal v prvom rade zastávať funkciu bezpečného priestoru, byť miestom, kde sa ľudia cítia sami sebou a radi v ňom trávia čas. Mal by byť domovom, ktorý by mal už na prvý pohľad pôsobiť príjemne a upokojujúco.
Dôležitá je potreba skombinovať v interiéri viaceré funkcie, najmä ak ide o rodinu s deťmi v mladšom veku. Vtedy návrh tvorí priestor na hru, tak aj pre vývoj, učenie sa a osobnostný rast.
Na druhej strane, z pohľadu dospelých môže ísť o priestor na stretávanie sa s rodinou, priateľmi, miestom na prácu, oddych, ale aj šport. Návrhy treba vždy vytvoriť na mieru konkrétnemu klientovi, treba sa vedieť vcítiť do jeho každodenného života, do toho, akým spôsobom bude interiér využívať.
Praktické a funkčné skombinovanie týchto funkcií, ktoré by si nemali logisticky prekážať, pričom treba do úvahy brať limitujúce štvorcové metre vedia byť niekedy naozaj komplikované na vyriešenie.
Dôležitým aspektom je aj výber materiálov, keďže ide o senzorické a haptické kvality, ktoré ovplyvňujú naše každodenné emócie. Prevládať by mali najmä prírodné materiály, ktoré sú príjemné na dotyk, tak aj na celkové zdravie - drevo dobre znášajú aj deti, ktoré majú rôzne alergie.
Od akého veku by mali mať deti vlastnú izbu?
Veľmi záleží na možnostiach a veľkosti projektu, na tom, či je klient pripravený izbu po pár rokoch zmeniť, alebo nie.
Deti môžu mať samostatnú izbu už od jedného do troch rokov, prípadne od predškolského veku v piatich rokoch, s ktorým sa pri našich návrhoch stretávame častejšie.
V týchto izbách nie je napríklad nutné zakomponovať posteľ, keďže deti často ešte spia s rodičmi. Dbáme skôr na vytvorenie kreatívneho priestoru na hry, ktorý slúži na rozvíjanie fantázie, ako aj podporu samostatnosti.
Na čo treba myslieť pri návrhu izby pre takéto malé deti?
