Viac ako dva roky uplynuli, odkedy Slovenská agentúra životného prostredia prvýkrát oslovila obyvateľov rodinných domov, aby sa zapojili do obnovy rodinných domov z Plánu obnovy a odolnosti SR.
Tí, ktorí sa do výzvy pridali, si zateplením a ďalšími opatreniami, môžu zlepšiť kvalitu svojho bývania. Len v prvej výzve prijala agentúra 3467 žiadostí a finančný príspevok pridelila 2472 žiadateľom. V decembri bola vyhlásená piata výzva, v budúcom roku to bude posledná, šiesta.
„Vnímame, že štát ide prostredníctvom plánu obnovy pomôcť nie malému počtu vlastníkov rodinných domov, možno ich bude aj tridsaťtisíc. A to je dosť veľký počet domov,“ vysvetľuje architekt MARTIN ZAIČEK z Komory slovenských architektov.
Aj preto sa architekti rozhodli pomôcť ľuďom, ktorí dostanú dotáciu, aby ju využili čo najúčelnejšie.
Z rozhovoru sa dozviete:
- Prečo Slovenská komora architektov navrhla súťaž pre architektov a aká bola úloha zapojených ateliérov.
- Prečo do súťaže vybrali šesť typov rodinných domov, podľa čoho si ich zvolili.
- Či mali štúdiá nejaké obmedzenia.
- Aké problémy obyvateľov sa pri nových návrhoch zohľadňovali.
- Ako architektúra môže prispieť k úspore energií.
- Čo považuje za najhorší zásah pri renovácii stavby.
Aké zásahy považujete pri obnove domu z pohľadu architektúry za nevhodné?
Pamätáme si to z obdobia spred 15 či 20 rokov, keď sa vo veľkom začali zatepľovať rodinné domy a panelové bytové domy. V tom čase sa farebne jednoliaty vizuál krajiny menil na rôznofarebný. Každý dom i vchod mali inú farbu. A nielen to. Použitím rôznych technológií zateplenia, rôznych hrúbok materiálov, vznikol guľáš, ktorý vyrušoval nielen architektov, ale aj bežných ľudí.
Často sme na vidieku, ale aj v meste videli, že ľudia si k domu pristavali nadstavbu či prístavbu. Niekedy to malo aj objektívne príčiny, rodina sa rozrastala a domy sa menili na viacgeneračné.
Ak sa dom nachádzal v radovej zástavbe, týmito zásahmi zmenili nielen vizuál, ale aj charakter okolia.
Návrh obnovy gánkového typu domu. (zdroj: Ing. arch. Matúš Hudec, Ing. arch. Jana Kubicová, Ing. Timea Petrová)Urobili ste súťaže pre architektov, v rámci ktorej ste vytypovali šesť základných typových domov. Architektonické štúdiá v rámci riešení navrhovali, ako by sa z existujúcich objektov mohli stať energeticky úspornejšie domy. Podľa čoho ste vybrali šesť domov?
Vybrali sme najrozšírenejšie domy z obdobia 20. storočia. Vyšlo nám z toho šesť typov: gánkový dom, dom s prejazdom, mestská radovka, kocka, štvorec a Orava.
Všetky nájdeme v rôznych častiach Slovenska, gánkový dom na južnom až západnom Slovensku, potom štvorec či kocka, ktoré naprieč krajinou od polovice 20. storočia nahradzovali veľmi rozšírené gánkové domy. Typ Orava sa nachádza od šesťdesiatych rokov minulého storočia od Bardejova až po Kysuce.
Úloha pre architektov znela, aby navrhli riešenie, ktoré bude energeticky úspornejšie. Mali aj nejaké obmedzenia?
Nenazval by som to obmedzením. Vychádzali sme z reálnych situácií. Napríklad pri typovom dome štvorec, sme vnímali, že ľudia ho nadstavbou často menili na viacgeneračný. Dnes toto riešenie nevyhovuje, počet ľudí v dome sa znížil, no väčší vykurovaný objem ostal.
Snažíme sa ľuďom ukázať, že adaptovať starší rodinný dom na energeticky úspornejší sa nemusí len výmenou strechy, zateplením podlahy či výmenou okien, ale aj pasívnymi prvkami. Napríklad zmenenou orientáciou miestností.
A najmä, že zvýšenie obytného komfortu aj priestorového využitia je možné dosiahnuť aj v existujúcich rozmeroch domu.
Publikáciu ste nazvali Nebúrajme, obnovujte! Naznačujete tým filozofiu opravy rodinných domov?
Naším cieľom bolo upozorniť verejnosť, aby prostriedky, ktoré získajú od štátu, nasmerovali do udržateľných riešení. Pričom pod udržateľnosťou nemyslíme nevyhnutne iba energetickú stránku budov.
Chceme, aby tieto projekty boli aj kultúrne udržateľné. To znamená, aby nedošlo k devalvácii verejného priestoru miest a obcí nejakým nezmysleným jednostranným zatepľovaním alebo masovou výmenou okien, ale aby dochádzalo k obnove kultúrne uvedomelou cestou.
Vináreň nahradí moderná škôlka. Architekti navrhli hravú stavbu s kruhovým pôdorysom Čítajte Naše mestá a dediny sú veľmi mladé. Ľudia neustále domy stavajú a potom búrajú. Súťaže mali ukázať, že existujúce domy nie je potrebné búrať a nahrádzať novými, ale majú svoju perspektívu a hodnotu, ktorá sa dá zhodnotiť, pri zachovaní úcty k priestoru, ktorý vybudovali naši starí rodičia.
Tým, že hovoríme “nebúrajme, obnovujme”, apelujeme aj na to, aby sa ľudia snažili v prvom rade domy opraviť. Naše dobré príklady ukazujú, že aj takéto obnovy sa dajú zvládnuť na vysokej priestorovej, materiálovej a technickej úrovni, a že sa do nich oplatí investovať.
Ktorý projekt sa podľa vás extrémne podaril?
