Expert na svetlo Medřický: Televíziu by sme nikdy nemali pozerať potme

Svetelný expert HYNEK MEDŘICKÝ delí deň na aktívnu a relaxačnú časť a na spánok. Každá fáza by mala ideálne trvať osem hodín a vyžaduje si farebne iné spektrum osvetlenia.

Keď sme aktívni, mali by sme používať LED svetlo s odtieňom neutrálnej bielej. Večer, keď oddychujeme, už musíme používať veľmi teplé biele svetlo.

"A v noci žiadne, nanajvýš iba oranžové svetlo. Bez kompromisu," tvrdí odborník a inovátor, ktorý vytvára svetelné plány pre domácnosti a tiež vymyslel žiarovku Vitae.

Čo sa však stane, ak tieto pravidlá nedodržiavame?

Ako ste sa dostali k tomu, že hovoríte ľuďom o tom, aké účinky má nevhodné osvetlenie na ich zdravie?

Keď som sa pred tridsiatimi rokmi oženil, hľadal som svetlá do nového bytu a nemohol som žiadne nájsť. Bolo to niekedy po revolúcii v roku 1989, v tom čase nebola v obchodoch taká ponuka, ako je teraz.

Hovoríte o dizajne alebo o funkcii?

Funkcia je nadradená dizajnu. Môžete mať akúkoľvek nádhernú novú vec, ktorá ak nebude fungovať, po pol roku ju už nebudete chcieť vidieť. Aj keď ju vytvoril ten najlepší dizajnér na svete. Keď nefunguje, ľudia ju nebudú chcieť používať.

A naopak, ak bude fungovať výborne, v záplave vecí, ktoré máte doma, si nik nevšimne, že to nie je až také pekné.

Radíte ľuďom, ako by si mali osvetliť domácnosť, a vytvárate svetelné scenérie?

Presnejšie, vytvárame svetelné plány. Niekto to môže nazývať svetelný projekt, no my to nazývame svetelný plán. Zámerne prirovnávam plán k projektu, pretože podľa projektu viete postaviť dom. Ten však nepostavíte bez strechy.

Urobíme svetelný plán tak, ako by mali v domácnosti vyzerať ideálne svetelné podmienky. Ľudia sa potom sami môžu rozhodnúť, kedy ho začnú realizovať. Dá sa to aj postupne. Nemusia ho kompletne zrealizovať ani za rok. V tom je rozdiel medzi projektom a plánom.

Čo zisťujete, aby ste vedeli vytvoriť takýto plán?

Potrebujeme vedieť, ako ľudia fungujú v priestore, aké majú návyky. Napríklad niektorí nevečerajú. Ja napríklad nejem po šestnástej, teoreticky by som nepotreboval svetlo nad jedálenským stolom.

Pýtame sa, či sú ľudia cez víkendy doma, alebo ako často odchádzajú, či radi varia, či často prijímajú návštevy a podobne.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Odhlučňovali aj spovednice. Čo robiť, keď aj najmenší krok suseda znie ako dupot slona Čítajte 

Pýtame sa ich aj na to, ako svetlo používajú a ako by chceli používať svietidlá. Vždy je to individuálne.

Aké máte skúsenosti, ako ľudia napĺňajú tieto plány?

Zvyčajne sa zamerajú na tú časť domácnosti, kde osvetlenie potrebujú najviac. Napríklad na kuchyňu, jedáleň, spoločenské časti ako obývačka, prípadne detské izby.

Spálňa zostáva nakoniec, dostanete sa k nej aj po piatich rokoch, pretože nie je dôležitá.

Hovoríte, že svetelný plán „vydrží“ aj niekoľko rokov, znamená to, že sa potreby rodiny nemenia tak často?

Myslím si, že zmeny oproti pôvodnému svetelnému plánu prichádzajú s veľkými spoločenskými zmenami. Napríklad v čase covidu sa detské izby menili na študovne, kde sa deti učili šesť hodín.

Ak sa žiadne zmeny nestanú, plán môže zostať rovnaký aj niekoľko rokov. Je to preto, že naše oči sa tiež nemenia. Sú staré 350 miliónov rokov a to, ako vnímajú svetlo, už presne vieme.

Napríklad vieme, že v oku máme dva typy buniek. Jedny sú obrazové, čo znamená, že sa vidíme. Druhým typom sú neobrazové, ktoré nám nedávajú spätnú väzbu. A o to je to horšie, pretože nevieme, či osvetlenie, ktoré je okolo nás, je správne, alebo nie.

Je to podobné ako s jazykom. Okolo neho máme receptory na soľ, ale tie tam nie sú preto, aby sme si večer pochutnali na slaných zemiačikoch, ale preto, lebo kedysi existovali dve vody sladká a slaná. Organizmy pili iba sladkú vodu, a tie druhé im hovorili, pozor, nepite túto vodu, je slaná.

Receptory v oku dávajú pozor na to, či v noci už neprichádzajú krátke vlnové dĺžky, teda modré svetlo. Organizmu už však o tom nedávajú spätnú väzbu, pretože to preň nebolo dôležité. Slnko zapadlo a organizmus vedel, že je noc. Takto sa len zosynchronizoval s vonkajším prostredím.

Akurát nám to Edison trochu pokazil, keď vymyslel žiarovku, ktorou si ľudia mohli predĺžiť deň aj po západe slnka. Zámerne hovorím, že to pokazil len trochu, pretože jeho žiarovka vyzerala ešte spektrálnym zložením veľmi podobne slnku tesne pred západom, takže organizmus takéto svetlo vníma ako dlhý západ slnka.

Slnko má v tom čase teplotu chromatickosti 2000 Kelvinov (K), žiarovky pred 2. svetovou vojnou mali okolo 2200 K.

Väčší problém nastal až po roku 2000, keď prišlo LED osvetlenie. Odvtedy si ľudia môžu vybrať akýkoľvek odtieň chromatickosti, teda farbu osvetlenia. Lenže, keďže neobrazové receptory nedávajú organizmu spätnú väzbu, či je vhodné osvetlenie, ktorým sa obklopuje, nevedia si vybrať, čo je pre ne správne.

Deň by mal byť rozdelený na tri fázy: aktívna cez deň, oddychová a nočná. Ideálne by mali trvať každá osem hodín. Takto rozdelený deň, v kombinácii so správne použitým svetlom, podľa Hynka Medřického podporuje zdravý cirkadiánny rytmus. (zdroj: Archív H.M.)

Podľa vás nie všetky farby z LED osvetlenia sú vhodné v istom čase. Dokonca hovoríte, že organizmus by mal oddychovať, keď je vonku tma, a byť aktívny, keď je svetlo. Alebo prijímať také osvetlenie, ktoré farebne ladí s prirodzeným osvetlením. Prečo?

Predstavte si to ako vychýrenú michelinskú reštauráciu, v ktorej kuchár varí z najlepších surovín najlepšie jedlo na svete. Rovnako si môžeme namiešať z LED osvetlenia najlepšie svetelné odtiene.

Na to, aby sme to urobili čo najideálnejšie, potrebujeme si rozdeliť deň na prácu, relaxáciu a spánok. Teda osem hodín na každú časť dňa. A každá časť si vyžaduje farebne iné spektrum osvetlenia. Podobne, ako sa v prírode mení osvetlenie.

Napríklad počas dňa, keď sme aktívni, by sme mali používať LED svetlo s odtieňom neutrálnej bielej. Večer, keď oddychujeme, už musíme používať veľmi teplé biele svetlo. A v noci iba oranžové svetlo. Bez kompromisu.

Nemôžeme v noci používať teplé biele svetlo, pretože také v noci nikdy nesvietilo. Svietili len hviezdy a Mesiac a svetlo v takej nízkej intenzite nevieme vytvoriť. Preto musíme používať večer iba oranžové svetlo.

Prečo je dôležité pre organizmus prispôsobiť farbu osvetlenia?

Jednoducho preto, aby sme neobrazový systému v oku nemýlili iba preto, aby sme dobre videli.

Aké sú následky toho, ak aj večer používame osvetlenie so studeným svetlom?