Prídete tam na kávu alebo sa dohodnete, že si spoločne uvaríte obed. Objednáte sa na masáž, vypočujete si prednášku o dôležitosti farieb v živote, zároveň sa zúčastníte na diskusii o obľúbenej knihe, alebo zrelaxujete na joge.
Aj takto trávia čas pacienti s rakovinou v belgickom mestečku Knokke-Heist. Stacionárne zariadenie, ktoré im navrhli a zariadili slovenskí architekti, môžu miestni pacienti navštevovať spolu s rodinami každý deň.
"Pri tvorbe denného stacionára pre ťažko chorých klientov sme sa museli odosobniť od architektonického ega, opúšťali sme naučené princípy a stereotypy," hovorí architekt Martin Mikovčák.
"Komunikovali sme s neurovedcom a psychológmi, aby sme dokázali vytvoriť pokojné a bezpečné prostredie, ktoré lieči. Tak vzniklo Warm Nest – teplé hniezdo," dopĺňa bratove slová ďalší z autorov konceptu, architekt Viktor Mikovčák.
Ich prácu ocenili nomináciou na tohtoročnom oceňovaní za architektúru CE ZA AR 2023.
Spolupráca slovenského architektonického štúdia Archekta s nemocničným komplexom v belgickom mestečku sa začala už dávnejšie. K nemocnici potrebovali pristaviť škôlku pre detí zamestnancov. A keďže nechceli narušiť pokojné prostredie stavebným ruchom, vybrali si riešene modulárnych systémov práve od od čadčianskeho štúdia.
Rýchly systém, vďaka ktorému dokážu za týždeň postaviť budovu, otvoril bratom dvere aj pre ďalšiu spoluprácu. K postaveniu stacionára pre onkologických pacientov.
"Najskôr nás z Belgicka oslovili, že potrebujú zrealizovať ďalšiu budovu k nemocnici. Mali sme im dodať náš modulárny systém s tým, že ešte hľadajú architektov, ktorí by im podľa potrieb navrhli stacionár. Navrhli sme im, že by sme nimi mohli byť my," vysvetľuje Viktor Mikovčák.
Tak sa začala spolupráca pri návrhu a aj stavbe stacionárneho strediska Teplé hniezdo.
Architektúra, ktorá lieči
Zdravotné centrum v Belgicku je len jedným z mnohých, ktoré založila Škótka Maggie Keswisk Jencksová. Sú aj vo Veľkej Británii a v Hongkongu.
Aj jej diagnostikovali nepríjemnú chorobu. Bola však presvedčená, že pri správnej podpore nikto nestratí radosť zo života ani v čase strachu z umierania.
Verila, že architektúra má schopnosť povzniesť pocity ľudí aj v ťažkých chvíľach. Prvé takéto centrum otvorili v Edinburghu ešte v roku 1996. V belgickom Knokke-Heist len pred dvoma rokmi.
"Našou úlohou bolo navrhnúť stavbu, ktorá by dokázala vstrebať emócie a zároveň by ponúkla priestor na ich upokojenie a nájdenie rovnováhy," vysvetľuje Martin Mikovčák.
Architekti dostali manuál, ktorý im umožnil pochopiť procesy a dennodenný život v stacionárnom zariadení. Čo sa tam deje, ako sa v ňom pohybujú ľudia, čo robia, či aké majú potreby.
Ako architekt prerobil vlastný byt: Zbúral steny, odhalil strop a schoval zásuvky Čítajte "Pri tvorbe sme sa museli odosobniť od architektonického ega, opúšťali sme naučené princípy a stereotypy. Snažili sme sa čo najviac pochopiť a priblížiť sa k mysli chorých," vysvetľuje Martin Mikovčák.
Návrhy konzultovali aj so psychológmi a neurovedcom, čo bola pre nich úplne nová skúsenosť.
Keď nechcete byť videný
Vznikla tak budova, ktorá pomyselne tvorí osmičku. Kopíruje trajektóriu ľudí, ktorí sa pohybujú v stacionárnom zariadení. Dovnútra ich dovedie bezbariérová betónová rampa, postupne sa stretávajú s ostatnými ľuďmi, môžu ísť na jogu, terapiu, niečo si uvariť alebo si posedieť s rodinou.
"Jednotlivým funkciám sme vytvorili vlastné zóny," opisuje Martin Mikovčák.
