Takzvané šumanky, Sputnik či U-453. Názvy, ktoré poznajú len naozajstní fanúšikovia dizajnu. Konkrétne takého, ktorý vznikal počas 60. a 70. rokov.
Hodnota nábytku z toho obdobia rastie. No nie vždy to tak bolo. Keď Eva Hlavatá a Anna Harvanová začali takmer pred siedmimi rokmi s renováciou retro nábytku, klienti prichádzali najmä zo zahraničia.
Dnes im na dvere klopú aj slovenskí zákazníci. Niektorí chcú „iba zrenovovať“ a opäť používať starší nábytok, iní už prichádzajú s konkrétnou predstavou, ako by mali repasované kusy vyzerať. Všetci si však uvedomujú hodnotu retro kúskov.
„Dávame starým veciam nový život, často vydržia ešte niekoľko ďalších rokov,“ hovorí Eva Hlavatá, jedna z majiteliek Renové.

Príbeh dvojice podnikateliek sa začal v interiérovom štúdiu, kde Anna Harvanová pracovala. Vždy inklinovala k textíliám, ale aj k starším nábytkovým kúskom, z ktorých sa citlivým zásahom stali atraktívne solitéry.
„Raz“ chcela takýto nábytok renovovať. A „raz“ sa stretla s Evou Hlavatou. Možno to boli dlhé rozhovory, neskôr aj rodinné puto, ale určite cit a záujem pre dizajn, keď sa rozhodli, že rovnakú záľubu skúsia pretaviť do spoločného biznisu.
Tak vznikla firma Renové, kde nábytok a doplnky najmä z druhej polovice 20. storočia získavajú druhú šancu.

Socializmus? Aj vtedy boli šikovní ľudia
Socializmus ešte aj dnes môže vyvolávať zmiešané pocity. Sú takí, ktorí nechcú, aby sa vrátil a spomienky naň v nich nevyvolávajú príjemné emócie. Na druhej strane sú takí, ktorým táto minulosť neprekáža a radi sa v myšlienkach vrátia v čase.
„Možno to pre niekoho nebolo najšťastnejšie obdobie, ale my vnímame nábytok z týchto čias ako dizajnový objekt,“ vysvetľuje Eva Hlavatá. „Vo finále sú to krásne kusy, ktoré nemôžu za to, aká to bola doba.“
„Občas k nám zavítajú starší rodičia s odrastenými deťmi. Zatiaľ čo staršia generácia krúti hlavou, prečo by chcel niekto opraviť nábytok, ktorý bol kedysi v každej domácnosti, tá mladšia je nadšená jeho štýlovosťou,“ usmieva sa kolegyňa Anna Harvanová.
Nakoniec aj rodičia priznajú, že to, čo bolo kedysi všedné a možno vyzeralo, že je „poplatné dobe“, môže vyzerať štýlovo a a nadčasovo.
Čo má naozaj hodnotu?
„Na začiatku som chodievala na rôzne burzy, kde som si vybrala veci, ktoré sa mi páčili,“ spomína Anna Harvanová. Dnes ich už navštevuje menej. Nábytku, ktorý čaká na renováciu, majú plný sklad a ďalší donesú zákazníci.
To, že s kolegyňou renovujú nábytok z druhej polovice 20. storočia, tí, ktorí sa zaoberajú vintage zrenovovaným nábytkom, vedia. Ale na začiatku sa museli veľa naučiť. Spoznávali, ktorý nábytok má hodnotu, hľadali kvalitného reštaurátora, čalúnnika aj textílie, s ktorými by chceli pracovať.
Ľudia bežne poznajú tonetky. Ale vzácnych stoličiek z 50. a 60. rokov je viac.