Architekt Námestia slobody Marko: Považujem za zázrak, že sa obnova podarila

Do architektonickej súťaže obnovy Námestia slobody v Bratislave sa zapojili preto, lebo im nebolo ľahostajné okolie, okolo ktorého každý deň chodili.

V súťaži, ktorú vypísal ešte bývalý primátor Ivo Nesrovnal, neobsadil prvé dve miesta žiadny návrh. Právo zrekonštruovať obľúbený priestor Bratislavčanov tak získali ateliéry LABAK a 2021, ktorí sa ako jeden autorský tím umiestnili na treťom mieste.

Sami hovoria, že v projekte si nestavali vzdušné zámky, ale zostali pri zemi.

„Aj tak považujem za malý zázrak, že sa obnova podarila,“ hovorí ONDREJ MARKO z architektonického štúdia 2021, za všetkých, ktorí sa na revitalizácii námestia podieľali.

Hoci sa zatiaľ zrealizovala iba najvýraznejšia časť celého návrhu, návštevníci sú z nej nadšení.

Bratislava získala aj vďaka vášmu návrhu krajšie Námestie slobody s obrovskou fontánou. Aká bola vaša idea?

Naša idea bola od začiatku pomerne jednoduchá. Pôvodnú plochu námestia sme chceli zmeniť na funkčný priestor s dominantným prvkom, fontánou.

Preto sme reagovali na pôvodnú kompozíciu, ktorú tvorili okrem úrovňových rozdielov aj vyvýšené záhony. Nevieme, či je to pravda, ale počuli sme, že tie tam vraj boli na to, aby sa ľudia ťažšie zhromažďovali.

Dnes žijeme v inej dobe, celé to vnímame inak a aj funkcia námestia tak má skôr podporiť stretávanie sa.

Rovnako to vníma aj mesto. V porovnaní s námestím SNP je tento priestor z prevádzkových dôvodov pre mesto lepší – zhromaždenie väčšieho počtu ľudí totiž neochromí dopravu tak, ako keď sa stretnú na SNP.

Z nášho pohľadu sa na Námestí slobody nemusia stretávať ľudia iba z ideologického či politického dôvodu, radi by sme otvorili priestor pre ďalšie spoločenské vyžitie. Mohli by tam prísť za relaxom, kultúrou, umením aj športom.

Aj preto sme „nedostupnú“ fontánu chceli sprístupniť ľuďom tak, že bude k dispozícii. Našou víziou bol priestor, kam každý môže prísť a ovlažiť sa.

Fontána Družba (9 fotografií)

Čo bolo pri renovácii najkomplikovanejšie?

Asi najviac nám dalo zabrať technické riešenie. Fontána bola dlhé roky nepoužívaná, strojovňa zanedbaná, nefunkčná. Konštrukcia je atypická, navyše neexistovala pôvodná dokumentácia.

Fontána musí fungovať hydraulicky, chceli sme, aby bola jej prevádzka efektívna. Tu bol kľúčový vklad nášho kolegu - odborníka na fontány Stanislava Režného.

Okrem technického riešenia samotnej fontány sme sa zaoberali otázkou, ako riešiť okolitý povrch. Potrebovali sme eliminovať úrovňové rozdiely.

Druhá komplikácia súvisela s tým, že to bol projekt mesta. Lebo urobiť niečo kvalitné z verejných peňazí, je prakticky malý zázrak. To, že sa mesto rozhodlo obnoviť námestie, vyčlenilo naň peniaze v rozpočte, a že sa to aj podarilo, vnímame ako veľkú vec.

Zároveň pripomeniem, že obnova fontány je len prvá časť revitalizácie námestia. Aj keď najviditeľnejšia. Verím, že mesto bude mať záujem dokončiť projekt, aby sa čo najviac priblížil ambíciám nastoleným v súťaži. S tým súvisí aj potreba ďalších finančných prostriedkov.

Zasahovali ste aj do dizajnu fontány? Prekvapilo ma totiž, že pani architektka Henrieta Moravčíková v ankete Denníka N uviedla, že ako výtvarný nedostatok vníma „banálnu kapotáž“.

Čítali sme to (prikyvuje hlavou a usmieva sa.) Naším cieľom nebolo meniť samotnú fontánu. Ale zásah súvisí s tým, že sme potrebovali docieliť prístupnosť plochy.

Menili sme výškové stupne, ktoré mali niekedy viac ako 60 centimetrov a znižovali sme ich na 45 centimetrov, búrali sme múriky medzi jednotlivými bazénmi. Po týchto úpravách by bez prekrytia ostal spodok antikorovej sochy - stopky lipového kvetu, členitý a vnútorný nosný betónový valec odhalený.

Vynovené Námestie slobody s fontánou Družba sa stalo novou obľúbenou destináciou Bratislavčanov. (zdroj: SME - MARKO ERD)

Pri samotnom lipovom kvete sme tiež potrebovali vymyslieť zábradlie schodiska.Mali sme rôzne návrhy, nakoniec zvíťazil čo najminimalistickejší zásah vretenovitého schodiska s jednoduchou kapotážou so zábradlím, ktorá prekrýva inkriminovanú časť stopky pôvodného kvetu.

Predĺžiť túto stopku v pôvodnom tvarosloví bez viditeľného nadpojenia bolo remeselne nerealizovateľné, tak sme nový zásah jednoducho priznali.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Námestie Slobody obstálo, ľuďom sa páči a zvládlo aj podujatie s účasťou nad 10-tisíc ľudí Čítajte 

Ako reagovali na tento zásah dediči autorských práv?

Keďže na fontánu, ako aj na námestie sa vzťahujú autorské práva, mesto riešilo aj túto stránku.

Je pravda, že sme mali v tomto trochu šťastie, pretože zástupcom dedičov bol už počas súťaže ako člen poroty architekt Virgil Droppa mladší, ktorý vnímal, že sa snažíme prichádzať s čo najcitlivejšími zásahmi.

Mesto ešte získalo súhlas dedičov počas úradného schvaľovania projektu pre stavebné povolenie, o realizačnom projekte s konkrétnymi stavebno-technickými detailami sa už nerokovalo.

Celý objekt fontány sa povrchovo upravoval leštením. Dá sa fontána rozobrať alebo sa musí celá leštiť na mieste?

Všetky úpravy na 12-tonovej fontáne sa musia urobiť na mieste.

Rátali ste s tým, že bude slúžiť na osvieženie. Ako sa dá zabezpečiť ekonomické fungovanie fontány s ohľadom na spotrebu vody?

V súčasnosti fontána strieka v slávnostnom, kaskádovom režime. Navrhli sme aj ekonomickejší režim so suchými okrajmi, ktorý by mohol byť najbežnejší. V noci je fontána suchá.

Vo fontáne je konkrétny objem, ktorý koluje, dokonca aj v noci, keď fontána nestrieka. Voda sa čistí v pieskovom filtri, je sledované jej chemické zloženie a dopĺňa sa o potrebné chemické látky.

Samozrejme, že voda sa dopĺňa, pretože sa odparí, alebo sa vynosí. Je potrebné nastavenia režimov po sezóne zreflektovať aj z pohľadu zníženia prevádzkových nákladov.

Čo sa týka ekológie, mysleli sme napríklad aj na zachytávanie dažďovej vody.

Navrhli sme v spodnej časti námestia pri reštauráciách objekt podzemných vsakovacích boxov.

Ak sa dnes prejdete po námestí, zistíte, že v týchto častiach sme ponechali mačacie hlavy. Pod nimi je pripravený priestor na vsakovacie boxy.

Na úpravu bezbariérového terénu ste použili pôvodnú dlažbu, len ste ju akoby nanovo vytvorili. Zvolili ste si teda najkomplikovanejšiu cestu. Prečo?

Úprava terénu bola podstatná časť zmien. Rušili sme obvodovú obrubu a pracovali sme s výškami jednotlivých bazénov. Zároveň sme museli prihliadať na priľahlý terén, aby bol v jednej rovine s priestorom, ktorý je bezprostredne okolo fontány. Boli to zmeny dôležité pre komfort návštevníkov.

Ak si pamätáme, pôvodná dlažba zo žuly bola v strašnom stave. Kameň sa vyťažil z viacerých lomov vtedajšieho Československa. Zistili sme, že na jednej strane bola pôvodná dlažba síce pekne hladká, ale na druhej veľmi hrboľatá.

Mali sme teda pred sebou síce hodnotný a trvácny materiál, ale v zlej forme.

Podobne nám bolo ľúto aj taveného čadiča, ktorý bol v pôvodných bazénoch.

Preto nám napadlo, či sa oba kamene nedajú zrecyklovať tak, že sa podrvia a primiešajú do vrchnej vrstvy betónovej dosky, ktorá bude po vybrúsení pripomínať terazzo.

Hneď ste vedeli, že budete recyklovať? Nedala sa dlažba nejakým spôsobom iba prebrúsiť a položiť tá pôvodná?

Preverovali sme to a nedala. Od nápadu použiť terrazzo až k výsledku prešla ešte dlhá cesta.

Keďže sme prakticky vytvárali nový stavebný materiál, zostavili sme tím zložený z technológa z betonárky, expertky, ktorá sa venuje skúšaniu a certifikácii stavebných materiálov, statika, odborníka na brúsenie a poradcu pre drvenie recyklátu. Spoločne sme hľadali cestu ako to zrealizovať.

V čom ste videli riziko?

Fontánu si obľúbili deti aj dospelí a stala sa tak miestom verejného stretávania. Deti si v nej navyše nachádzajú aj nových kamarátov a priestor na hru. (zdroj: Marko Erd)

Vyrábali sme povrch do exteriéru. Potrebovali sme najvyššiu kvalitu betónu, ktorý bude pojazdný a bude dlhodobo dobre odolávať agresívnym prostriedkom používaným na zimnú údržbu. Povrch prešiel aj protišmykovou skúškou.