Prvou zásadou, ktorou sa záhradný architekt JURAJ HORŇÁK riadi, je, že rešpektuje požiadavky zákazníka. Jedným dychom však dodáva, že druhou je snaha o jeho usmernenie.
„Len tak sa dá vytvoriť záhrada, ktorá má rukopis,“ tvrdí odborník.
V ateliéri členia priestor na menšie celky, dávajú im funkcie, tvar, výtvarný výraz. Tak, aby bola plocha čo najlepšie využitá.
„Vyhýbame sa modelu záhrad, kde sú výsadby po obvode a v strede trávnik. Hoci aj to môže byť niekedy to najsprávnejšie riešenie," hovorí záhradný architekt, ktorý vedie ateliér Duma s manželkou Magdalénou Horňákovou.
Prízvukuje, že záhradná architektúra nie je len o výsadbách, ale o celkovom koncepte. Každý si vie urobiť záhradu, ale z hľadiska estetiky, architektúry a ekológie, by si mal dať poradiť, čo do záhrady ešte patrí a čo už nie.
Radí, aby ľudia určite nepodliehali trendom záhrad obsypanými modrou mulčovacou kôrou či štrkom a iným hlúpostiam, ktoré sa snažia skryť za výraz modernosti.
V článku sa dočítate:
- Aké sú obľúbené dopyty pri tvorbe záhrad a terás.
- Aké sú limity pri ich tvorbe.
- Ako uvažovať pri tvorbe záhrady.
- Či existuje slovenská záhrada.
- Že výsadba rastlín nie je záhradnou architektúrou.
- Či sa stretávajú s požiadavkami navrhnúť záhradu, ktorá si vyžadujú minimálnu starostlivosť.
- Či sa záhrady prispôsobujú klimatickým zmenám.
- Čo je to požičaný výhľad, a prečo je dôležité s ním pracovať.
Aká je definícia záhrady? Je to akýkoľvek pozemok pri dome?
Pozemok je pozemok. Tak ako pozemok bez domu ešte nie je domov, tak ani pozemok bez základnej úpravy - kultivácie, nie je záhradou.
Na otázku, čo je záhrada, je dozaista kopa odpovedí. Ja záhradu vnímam ako priestor, ktorý sme si ohraničili, osvojili a snažíme sa mu dať nejaký tvar. Je to náš súkromný kúsok prírody, náš kúsok zeme. Je súčasťou nášho domova.
Experimentujeme s rastlinami, vysádzame, presádzame, niektoré aj zjeme. Vymýšľame chodníky, múriky, ploty.
Pokiaľ nám to čas a predstavivosť dovolia, tak si záhradu robíme sami, alebo si niekoho zavoláme na pomoc. Niekoho, kto nám ju navrhne, vymyslí, vysadí. A na to sú záhradní architekti a záhradníci.
Záhradu si často predstavujeme ako niečo rozsiahle. Dá sa vytvoriť oáza zelene aj na malom priestore? Napríklad na terase?
Za záhradku môžeme považovať aj vkusne vysadený kvetináč, tak ako za dospelý strom považujeme síce malý, ale niekoľko rokov starý bonsaj.
Teda aj na malom priestore sa dá urobiť dobrá záhrada. Tak ako sa dá navrhnúť vkusný a funkčný byt na malom priestore.
Tieto riešenia majú svoje zásady, finty, pomocou ktorých sa záhrady dajú opticky zväčšiť. Nepracuje sa len s pôdorysom samotnej záhrady, viac sa využívajú vertikálne konštrukcie, perspektíva, pohľady do okolitých záhrad, do krajiny.
Dnes bežne dostávame zadanie pre malé plochy. Témou dňa sa stávajú terasy pri bytových domoch. Majú napríklad 120 štvorcových metrov a bola by škoda nevyužiť ten priestor. Viete vytvoriť viacero zón – jedálenskú, obývačkovú, niečo pre deti, možno malý priestor na úžitkovú časť - na pestovanie.
Ak to nie je priestor, aké limity sú pri tvorbe terasy?
Základný limit je nosnosť strešnej konštrukcie, extrémnejšie klimatické podmienky, ako napríklad teplo, často aj vietor. To vplýva na výber rastlín.
Nemôžete navrhnúť veľký strom, ktorý vám presiahne 400 kilogramov. Súčasťou terás môže byť vírivka, sauna. To všetko však musí byť odobrené statikom.
A limity týkajúce sa záhrad?
Vždy máme limity. Spomeniem legislatívne – tie sa týkajú napríklad zastavanosti. Potom máme finančné limity, ale prispôsobujeme sa aj pôde, vode, svetlu, tieňu – jednoducho prírodným danostiam tej ktorej lokality.
Stretávate sa aj s opakujúcimi sa obľúbenými dopytmi?
Iste, týkajú sa napríklad materiálového riešenia. Ľudia často žiadajú drevené podlahy na exteriérovej terase. Alebo sa im páčia bioklimatické pergoly, vírivky, sauny a exteriérové kuchyne.
