Pozícia hlavného architekta nie je časovo ohraničená, neviaže sa na volebné obdobie. Ide o odbornú pozíciu, ktorej úlohou je chrániť a regulovať rozvoj územného plánu.
V Nitre nebola niekoľko rokov obsadená. Od júna 2019 sa jej ujal architekt VIKTOR ŠABÍK. V polovici mája mesto oznámilo, že hľadá nového architekta.
"Verím, že pustíme do centra bývať ľudí, aby pochopili, že je príjemné ísť pešo do divadla a potom sa napríklad najesť v reštaurácii, zabaviť sa," hovorí Šabík o budúcnosti Nitry.
Mesto považuje za najväčší vynález, ktoré však bez kvalitných ľudí stráca svoju pointu.
Európske mestá veľkosti Nitry majú podľa neho obrovský problém nielen s rozvojom infraštruktúry, ale aj s rozvojom investícií. Nemajú na to prostriedky.
V rozhovore si prečítate
- Prečo má rád Nitru a akým mesto by mala byť o desať rokov.
- Prečo potreboval za potrebné otvoriť mesto developerom.
- Ako sa má nastaviť spolupráca s investormi.
- Prečo je potrebná architektonická súťaž.
- Ako má vyzerať spolupráca s pamiatkovým úradom.
- V čom vidí najväčšie prekážky kvalitného a moderného rozvoja mesta.
- Čomu sa chce venovať v budúcnosti.
Čo je úlohou hlavného architekta mesta?
Najmä by mal mať víziu a smerovanie kam chce kráčať, to je jeho základné poslanie. Má byť garantom zdravého rozvoja územného plánu.
Popri vízii je jeho úlohou aj šírenie dobrého mena ako značky mesta, ktoré bojuje o kvalitného občana. Mestá bez kvalitných ľudí totiž strácajú pointu. Mesto považujem za najväčší vynález ľudstva a sú tu pre ľudí, o tom to celé je.
Do funkcie ste nastupovali ako krízový manažér, ako to máme vnímať?
Bolo to myslené tak, že útvar hlavného architekta je, ak nie najstarší, tak druhý najstarší na Slovensku a dlhé obdobie nebola pozícia hlavný architekt v Nitre obsadená.
Mnoho činností nebolo správne nastavených, referenti nerobili to, na čo mali kvalifikáciu. Mnoho procesov bolo potrebné nastaviť nanovo a zaviesť nové pracovné postupy.
Pre mňa bolo dôležité vytvorenie kreatívneho oddelenia, malého “architektonického štúdia“ v Útvare hlavného architekta (ÚHA), ktoré by spracovávalo malé zadania, potrebné pre mesto.
Aby ÚHA nebol len administratívnym pracoviskom. Chcel som, aby štúdio nastavovalo parametre pre investície, ktoré Nitra bude realizovať vo svojej kuratele.
Architekt Prekop: Spálňa by mala mať vlastnú kúpeľňu. Páči sa mi predstava, že sú partneri pred sebou nahí Čítajte Nitra bola dlhodobo považovaná za antiinvestorské mesto, čo bolo verejným tajomstvom. Chýbala tu rovnosť šancí, dodržiavanie pravidiel hry, proklientsky prístup v tom najlepšom význame.
Aj preto bolo mesto dvanásť rokov zakonzervované. Konzervatívnym spôsobom pristupovalo k developerom a celkovo k rozvoju.
Neboli tu kvalitné bytové projekty, nastal úbytok obyvateľov do okolitých satelitných obcí. Existoval tu mix problémov, ktoré boli témou a chcel som, aby sa to všetko zmenilo.
Spomínali ste, že hlavný architekt by mal mať víziu, kam nasmerovať mesto. Je to tak, že ste rozhodovali o tom, či má byť Nitra mestom kultúry, študentským mestom, prípadne by mala mať iný prívlastok?
Ak chce mesto prilákať obyvateľov, musí im aj niečo ponúknuť. My sme, ako občianske združenie v rámci verejnej diskusie, ešte v roku 2002, sedemnásť rokov predtým, než som sa stal hlavným architektom, otvorili tému, akým mestom má Nitra byť.
Má byť študentské alebo veľtrhové? Alebo chceme, aby sme ju vnímali ako mesto, ktoré ponúka príležitosti pre investorov?
Zhodli sme sa, že by to malo byť predovšetkým mesto pre kvalitného človeka a kultúrne mesto. Nitra sa dostala dvakrát do finále na Európske hlavné mesto kultúry a dvakrát neuspela.
Bola to obrovská príležitosť dostať sa na mapu Európy, bohužiaľ to nevyšlo.
Vaším cieľom bolo aj otvoriť mesto developerom. To však z pohľadu obyvateľov nemusí byť vnímané najlepšie.
Európske mestá veľkosti Nitry majú obrovský problém nielen s rozvojom infraštruktúry, ale aj s rozvojom investícií. Nemajú na to prostriedky. Výnimkou je napríklad Viedeň, ktorá má vlastný investorský organizmus.
Nitra je večer prázdna. Centrum by malo žiť. (zdroj: FOTO - ADOBE STOCK)To je dôvod, prečo je dobré byť proinvestorsky naladený. Zároveň je potrebné viesť vľúdny dialóg, tak s investormi, ako aj obyvateľmi a zabezpečiť, aby neboli vnímaní ako niečo škodlivé, či ako nutné zlo. Pretože to tak nie je.
Kľúčové je byť na pulze dňa, vnímať, čo sa deje a byť otvorení investorom, bez nich rozvoj mesta nie je možný.
Hovoríte, že je dôležité viesť dialóg s občanmi, ale aj developermi tak, aby sa investori nevnímali ako zlo. V Bratislave sme boli svedkami búrlivej diskusie okolo PKO alebo Istropolisu. Akým spôsobom môže hlavný architekt prispieť k tomu, aby sme neboli svedkami diskusií, ktoré sa mali vyriešiť pred spustením investície?
Tieto dva konkrétne prípady, ktoré spomínate, boli veľmi nešťastnými situáciami, keď už do celého procesu nemá šancu vstúpiť žiaden hlavný architekt.
Bohužiaľ, na Slovensku nie je žiadna sila, ktorá by mohla zabrániť, aby sa takéto inštitúcie dostali do neželateľného stavu. Nie je tu nik, kto by spravoval takéto stavby a v istom zmysle zachoval ich kontinuitu. Niekto, kto by vysvetlil, čo znamenajú nielen pre Bratislavčanov, ale pre celú krajinu.
Predísť takýmto situáciám sa dá len tak, že sa s investorom vyjednávajú ešte dopredu podmienky pre investovanie a tie musia byť vopred zakotvené v zmluve. V opačnom prípade už nik nezabráni situácii, ktorá sa javí nefér, ako z hľadiska udržania kultúrnych hodnôt, tak aj pre investora.
Ako sa teda má nastaviť spolupráca s investormi?
