Nenavrhuje interiéry, okolo ktorých prejdete bez povšimnutia. Naopak, váš pohľad upúta výrazný prvok, možno farba či materiál. Pokojne aj mobiliár.
Sám priznáva, že sa snaží, aby všetko, čo robí, bolo originálne a jedinečné. No už sa stretol aj s názormi, ktorým sa zdajú tieto extravagantné prvky v interiéri aj účelové.
"Nechcem, aby to tak pôsobilo. Ale páči sa mi wau-efekt, ktorý musí mať svoje opodstatnenie," vysvetľuje architekt a dizajnér ALAN PREKOP.
Z rozhovoru sa dozviete:
- Ako sa pozerá na trendy v bývaní.
- Ktoré materiály rád používa a prečo necháva o farbách rozhodovať klientov.
- Prečo má rád otvorené priestory.
- Čo majú spoločné otvorené priestory v byte s toleranciou v spoločnosti.
- Prečo už nenavrhuje iba obývačku.
- Ak by mal dať nejakú dobrú radu pri tvorbe novej dispozície, ako by znela.
- Či je preňho dôležité myslieť pri rekonštrukcii na prepojenie s obdobím, v ktorom byty a architektúra vznikli.
Nedávno sa skončila významná výstava nábytku v Miláne, ktorá určuje trendy na najbližšie obdobie. Boli ste sa inšpirovať?
Bohužiaľ, tento rok mi to moje pracovné povinnosti nedovolili. Ale sčasti som atmosféru výstavy navnímal prostredníctvom sociálnych sietí, cez stránky, ktoré sledujem. Zachytil som, že akýmsi leitmotívom celej výstavy bola udržateľnosť, dosah nábytku na environmentálne prostredie.
Človek zvyčajne očakáva trendy v zmysle – aká farba bude dominantná, aký materiál je v kurze a podobne. A teraz hovoríte, že najväčšou témou je aj v dizajne nábytku udržateľnosť. Čo je pre vás ako dizajnéra z pohľadu trendov dôležité?
Priklonil by som sa práve k udržateľnosti. Nesnažím sa sledovať nejaký kurz, lebo nakoniec to môže byť neudržateľné. Nechcem, aby sa to skončilo tak, že navrhnem niečo naozaj veľmi trendové a o päť rokov si človek môže hľadať nový domov, pretože zistí, že býva v nemodernom priestore.
Architekt Balázs Füzék: Pinterest je metlou 21. storočia. Je to ako zbraň v zlých rukách Čítajte V tvorbe rád používam stále tie isté materiály. Som naučený používať málo materiálov, ale obmieňať ich formu.
Za trendy veci považujem recyklovateľné materiály. Ich výrobcov sa aj sám snažím vyhľadávať.
V pekárenskej prevádzke Oli´s v Bratislave som napríklad použil materiál, ktorý vyzerá ako terazzo. Zhotovuje sa však z plastu zo skládok. Plastová drvina nahradila kamene, materiál je odľahčený, výhodou je aj to, že sa dá výborne tvarovať. Odlieva sa do rôznych foriem, preto je z pohľadu práce aj prístupnejší.
Podobne, momentálne navrhujem byt, kde používam obklad z recyklovateľného plastu zo skládky. Odpadový plast sa čistí a sekundárne sa z neho dajú vytvoriť nielen obklady, ale aj mobiliár.
Je to nielen trendy, ale najmä prospešné pre životné prostredie.
Máte aj konkrétny materiál, s ktorým nerád pracujete, prípadne ho nechcete používať?
Materiál, ktorý je pre mňa no go? Určite laminát, plastové lišty, ale aj keramika v nejakom dezéne dreva. Toto nie je vôbec môj štýl.
Lamino je lacné, a preto si ho ľudia radi vyberajú, pritom esteticky je príšerné. Výhoda spolupráce s architektom je napríklad aj v tom, že pozná materiály, vie ich skombinovať a správne využiť.
Pekárenské bistro Oli´s od Alana Prekopa. (zdroj: Tomáš Thurzo)Ako napríklad v už spomínanej pekárni Oli´s, kde veľký bistro stôl tvoria pospájané ohýbané železné tyče s priemerom päť centimetrov. Túto štruktúru, ktorá vznikla pospájaním tyčí, som chcel prekryť niečím priehľadným, čo vytvorí plochu na stolovanie.
Najjednoduchšie by túto plochu bolo vytvoriť zo skla, ale to je drahé a ťažké. Rozhodol som sa použiť polykarbonátoú platňu dlhú šesť metrov. Navyše tým, že sme si vopred premysleli výrobu, použili sme ju na oba stoly, vzniklo minimum odpadu.
Niekto plastu vyčíta, že sa poškriabe.
Je to pravda, plast sa relatívne ľahko poškriabe, ale myslím si, že patina mu pristane. Jemné škrabance len ukazujú život materiálu a pre mňa je to určite jeho pridaná hodnota. Podobne aj pri ušľachtilej oceli. Antikoro je krásne aj so škrabancami.
Pekárenské bistro Oli´s navrhol Alan Prekop. (zdroj: Tomáš Thurzo)Ako to máte s farbami? Máte vyhranenú paletu, ktorú radi používate?
Nedávno sme s klientkou vyberali farbu na skrine a nábytok. Ja som tam videl modrý odtieň, ona všetky odtiene od sivej až po hnedú.
To je presne dôvod, prečo často nechávam farebnosť na rozhodnutí klientov. Majú pocit participácie na projekte a sú spokojní, pretože majú farebnú škálu, ktorú si predstavovali.
Samozrejme, odporučím im preferované tóny, ale konečné rozhodnutie nechávam na nich.
Nemôžu vám takto narušiť koncept?
Vždy to vnímam ako vzájomnú komunikáciu. Netlačím ich do môjho rozhodnutia, ale snažím sa ich korigovať, ak mám pocit, že sa uberajú ku kombinácii, ktorá sa k sebe nehodí – napríklad nejaký výrazný dub s príšernou farbou.
Aj ja sa vo výbere farieb vyvíjam. Kedysi som mal rád modrú kobaltovú, teraz rád pracujem s bordovou a hnedou. Nemám problém so strakatejšími odtieňmi a vzormi, ktoré pôsobia výrazne. Používam ich aj na veľkých plochách.
Nebojíte sa výraznejších farieb ani vzorov. Existujú podľa vás také, ktoré sa k sebe nehodia, sú neskombinovateľné?
