V moderných školách sa vyučuje projektovo. Je bežné, že sa na seminári stretnú desaťroční študenti spolu s 12-ročnými. Učiteľ vytvára skupiny a usádza ich v miestnosti podľa potrieb.
A napríklad na telesnej výchove sa nemusí hrať iba futbal, ale môže sa cvičiť aj joga.
Architekt TRAVIS PENNOCK a pedagóg MICHAEL POSTHUMUS takéto školy poznajú. Za úlohu dostali jednu takú navrhnúť a postaviť v Bratislave, kam prišli na pozvanie súkromnej školy Felix. Obaja pracujú pre spoločnosť Fielding International, ktorá realizuje stavbu inovatívnych škôl po celom svete.
"Zaujíma nás, koľko študentov navštevuje školu, aké predmety sa tam vyučujú. Pýtame sa aj na to, čo by chceli, aby sa stalo, keď prídu študenti do školy, alebo ako to vyzerá, keď sa vyučuje trebárs matematika," vysvetľuje v rozhovore pre SME Posthumus.
Pennock ho dopĺňa. "Vieme nadizajnovať neuveriteľne inovatívnu školu. Ponúkame ihrisko, na ktorom sa môžu hrať. Ale otvorené myslenie je základ, ktorý nám to umožňuje. Bez neho škola nedokáže naplno využiť to, čo im ponúkame."
V rozhovore sa dozviete:
- Ako vyzerá z pohľadu architektúry moderná škola.
- Či sa dajú tradičné školy prispôsobiť požiadavkám modernej školy, a prečo je niekedy dobré rekonštruovať staré školy.
- Ako prebieha vzdelávanie na inovatívnych školách a ako ovplyvňuje žiakov.
- Ktoré športy môžu byť súčasťou vyučovania.
- Či majú byť sociálne siete súčasťou vzdelávania.
- Aké sú najväčšie výzvy moderného školstva vo svete.
Spoločnosť, pre ktorú pracujete, navrhuje školy po celom svete. Ako vyzerá z pohľadu architektúry moderná škola?
Michael Posthumus: Najlepšie to pochopíte, keď ju prirovnám k tradičnej škole. V nej sme boli zvyknutí na samostatné triedy. Delila ich zvyčajne chodba umiestnená uprostred. V triede sú zoradené lavice do radov, žiaci sedia po dvoch, učiteľ je vpredu, kde je umiestnená aj tabuľa.
My vám namiesto štyroch malých tried odporučíme viacero rôznych priestorov s odlišným účelom pre komunitu. Môžu byť menšie, väčšie a sú dizajnované na rôzne funkcie.
V priestore sú rozmiestnené rôzne typy sedenia a žiaci pracujú v menších skupinách. Miestnosť je ideálne prepojená s vonkajším prostredím. Nielen veľkými oknami – ale aj dverami, aby sa dalo vychádzať von.
Predpokladám, že v škole 21. tisícročia, ako ju nazývate, sa pristupuje inak aj k vzdelávaciemu procesu.
Travis Pennock: V našej modernej škole uprednostňujeme projektové vyučovanie, preto s priestorom pracujeme úplne inak. Žiaci majú priestor na pohyb.
Kto sú americkí experti
Travis Pennock
- Špecializuje sa na navrhovanie vzdelávacích inštitúcií 21. storočia po celom svete vrátane Spojených štátov, Kanady, Izraela a Číny.
- Jeho vášňou je environmentálny dizajn.
- Verí, že dizajnom s okolím sa dá vytvoriť príjemná atmosféra.
Michael Posthumus
- Žije v Grand Rapids v štáte Michigan.
- Od začiatku kariéry v roku 2009 pracuje v inováciách vzdelávania a vzdelávacích prostrediach 21. storočia.
Umožňujeme im napríklad aj viac hýbať rukami – možno stôl, za ktorým teraz sedím, mi z akéhokoľvek dôvodu neumožňuje pohodlne vykonávať aktivity, ktoré by som potreboval. Našou úlohou je prispôsobiť priestor tomu, čo študenti v škole potrebujú, nájsť to najlepšie pre ich vzdelávanie.
Dôležitosť architektúry modernej školy ste zhrnuli do 28 pravidiel. Hovoríte o rozmiestnení v triedach, o tom, ako má vyzerať telocvičňa, vstupné priestory a podobne. Ktoré z týchto pravidiel je podľa vás najdôležitejšie?
T.P.: Myslíme si, že najviac to vystihujú slová flexibilita a variabilnosť. Kľúčová je aj možnosť adaptácie pre konkrétne potreby.
Hovoríte, že deti pracujú v skupinách v rôznych priestoroch. Nie je také prostredie hlučnejšie? Dá sa v ňom sústrediť?
M.P.: V aktívnej triede sa vždy snažíme navrhnúť niečo ako oddychovú zónu. Najmä po pandémii covid-19 sa stretávame s tým, že niektorí žiaci ťažšie znášajú hlučnejšie prostredie, potrebujú priestor, kde sa upokoja.

Podobne aktívne využívame chodbu. Ponúkame študentom sedenie, kde môžu oddychovať, ale aj debatovať. Sedačky, sedacie vaky a podobne.
Ako vyzerá vyučovanie v takomto dynamickom priestore?
M.P.: V tradičnej škole je bežné, že v triede sú žiaci v približne rovnakom veku a spoločne po absolvovaní ročníka postupujú ďalej.
V modernej škole je však bežnejšie, že na seminári pracujú desaťroční študenti spolu s dvanásťročnými. Aj desaťročné dieťa môže byť pokročilejšie a pripravené na zvládnutie náročnejšieho učiva. A naopak, aj dvanásťročné dieťa sa potrebuje niektorému učivu venovať viac. Je to individualizované vyučovanie.
Rovnako sa môže stať, že niekedy sa vyučovanie matematiky dá prepojiť s prírodnými vedami. To je presne to, čo potrebujeme.
Ako tento moderný spôsob výučby ovplyvňuje deti?
M.P.: Deti sú viac angažované – a každé má vlastný priestor na napredovanie. Myslím si, že je to aj preto, lebo je to humánnejšie prostredie. Ponúka viac slobody a pomáha študentom budovať spôsobilosť postarať sa o seba.
Nie je toto moderné vzdelávanie náročnejšie na manažment školy? A akú úlohu v ňom zohráva učiteľ?