Myšlienka o tom, že upratané priestory môžu vniesť pozitívnu energiu do rôznych oblastí života, nie je nová. Je základom orientálneho učenia feng-šuej.
Podľa tejto starobylej teórie môže umiestnenie jednotlivých predmetov v obytných alebo pracovných miestnostiach ovplyvniť to, ako sa cítime, čo má potom vplyv na naše zdravie, materiálnu prosperitu a kvalitu medziľudských vzťahov.
Pravidlá feng-šuej sú však natoľko komplikované, že ich bežný smrteľník nemá šancu praktizovať bez vyškoleného odborného poradcu.
Existuje však aj oveľa jednoduchšia a modernejšia verzia „upratovacej psychohygieny“. Jej autorkou je Japonka Marie Kondo, ktorá ju podrobne opísala vo svojich knihách Kúzelné upratovanie a Upratané!
Podobne ako majstri feng-šuej, aj ona kladie dôraz na čistotu a prehľadnú usporiadanosť vecí, ktoré nám slúžia na oblečenie, varenie, vzdelávanie alebo na rôzne relaxačné činnosti.
Predmety, ktoré nemajú praktickú, estetickú ani nijakú inú funkciu v našich životoch, sú podľa Marie materiálnou a zároveň psychologickou záťažou.
Čím viac sa kopia v miestach, kde bývame alebo pracujeme, tým viac nás brzdia. Väčšinou bez toho, aby sme si to uvedomovali.
Triedenie s láskou
Prostý fakt, že v čistom a prehľadne usporiadanom priestore sa lepšie žije má jasnú logiku.
Keď nemusíme strácať čas hľadaním rôznych predmetov v chaoticky preplnených skriniach a zásuvkách, ušetríme množstvo času, ktorý potom môžeme zmysluplne využiť pozitívnejším spôsobom.
Väčšina ľudí to chápe, a preto sa venuje viac-menej pravidelne, zvyčajne pred sviatkami alebo na prelome rokov vyhadzovaniu zbytočností. Mnohí sa riadia pravidlom, že ak istú vec počas celého roka nepoužijú, tak je už najvyšší čas rozlúčiť sa s ňou.
Má to však jeden háčik. Veci totiž nemajú len praktickú, ale aj istú citovú hodnotu.
Napríklad šaty, ktoré ste si kedysi kúpili na maturitný večierok už dávno vyšli z módy a možno sa do nich po rokoch ani nevpracete, ale môžu vám pripomínať obdobie mladosti a prvých lások, a preto by vás veľmi bolelo, keby ste ich vyhodili.
Na riešenie tejto dilemy vymyslela Marie Kondo geniálne pravidlo: pri triedení vecí nepočúvajte rozum, ale srdce.
Nechávajte si veci, ktoré vo vás vzbudzujú pocity lásky a zbavte sa tých, ktoré vás nechávajú absolútne chladnými. Pri triedení venujte každému predmetu osobitnú pozornosť.
Podržte ho v ruke a všímajte si, či vo vás vyvoláva pozitívne, neutrálne alebo negatívne reakcie.
To, čo na vás pôsobí záporne, či už preto, lebo sa vám to nepáči, je to spojené so zlými spomienkami alebo opotrebované a pokazené, by malo byť z vášho života odstránené.
Predmety, ktoré vo vás vyvolávajú radosť, pekné spomienky alebo čokoľvek pozitívne, si určite nechajte. A napokon to, čo je neutrálne odsuňte stranou a prehodnoťte rozumom, či to potrebujete.
Konečným výsledkom triedenia by mal byť priestor naplnený len predmetmi, ktoré na vás pôsobia povzbudzujúco.
(zdroj: Fotolia.com)Dôvody ,,škrečkovania“
Po vyhodení všetkého, čo nás zbytočne zaťažuje sa zrazu obytný alebo pracovný priestor neuveriteľne vyprázdni a prevzdušní.
Niektorí ľudia sú schopní po tom, čo sa rozhodnú ponechať si len veci, ktoré ich napĺňajú radosťou, povyhadzovať aj niekoľko vriec balastu.
Nie náhodou vznikla takáto forma upratovania v Japonsku, v krajine, kde sa väčšina ľudí musí uspokojiť s miniatúrnym životným priestorom a rátať s každým štvorcovým centimetrom na zmysluplné využitie.
Zapratané miestnosti pôsobia na väčšinu z nás stiesneným dojmom, len málokto sa v nich cíti príjemne. Aj keď i v tejto oblasti sa nájdu výnimky.
Sú nimi „škrečkovia“, ktorí sa cítia príjemne, len ak je toho okolo nich veľa. Niektorí si okrem vecí bežnej spotreby odkladajú aj rôzne zbierky všetkého možného.
Pohľadníc, magnetiek, drobných ozdobných predmetov... Zvyčajne to má skrytú psychologickú príčinu. Ľudia si často kompenzujú hromadením materiálnych vecí nejaký pocit nedostatku.
Možno sa za ním skrýva strach z chudoby alebo nedostatok lásky. Keď sa obklopia veľkým množstvom predmetov, cítia sa bezpečnejšie.
Ak je to aj váš prípad, možno je na čase naliať si čistého vína a pokúsiť sa nájsť odpoveď na to, čo sa skrýva za vašou potrebou „škrečkovania“. S rozlúštením tejto záhady väčšinou zvýšená potreba skladovania prirodzene zmizne.
Pravidlá japonského upratovania
Ak sa chcete dopracovať k dokonale upratanému interiéru, držte sa týchto pravidiel:
- Roztrieďte si veci v tomto poradí: oblečenie, knihy, papiere a ostatné veci. Nechajte si len to, z čoho máte skutočne radosť. S vecami, ktoré skončia v odpade, sa rozlúčte s vďačnosťou za to, že vám kedysi poslúžili.
- Každá vec má mať svoje miesto. Uložte ju k ostatným veciam s rovnakou úžitkovou hodnotou. Ponožky k ponožkám, svetre k svetrom, taniere k tanierom...
- Ukladajte veci tak, aby sa nerozhádzali, keď ich budete vyťahovať. Textílie zviňte do roliek – to sa týka aj uterákov, svetrov a spodnej bielizne. Ušetríte tak v skrini veľa miesta. Drobné predmety uložte do krabíc od topánok.
Knihy sú len informácie
Rozlúčiť sa s obnoseným šatstvom, hrdzavým riadom alebo starými VHS kazetami, ktoré už nie je na čom púšťať, je pomerne ľahké. Naopak, k veciam, s ktorými sa väčšina ľudí lúči len veľmi ťažko, patria knihy.
Aj keď sú to staré dievčenské romány, ktoré ste naposledy otvoril v puberte, kuchárky plné receptov, ktoré ste nikdy nevyskúšali alebo staré učebnice angličtiny.
Celé roky na ne sadá prach bez akéhokoľvek praktického, estetického alebo iného úžitku. Lenže, vyhodiť ich – to by ste vnímali ako svätokrádež.
Väčšina ľudí má v sebe totiž zakorenenú prirodzenú úctu ku knihám ako k symbolu ľudskej múdrosti aj napriek tomu, že mnohé z nich si tento status nezaslúžia.
Marie Kondo preto radí pozerať sa na knihy ako na istý druh informácie. Ten vo vás môže, podobne ako materiálny predmet, vyvolávať tiež istý druh pocitu – buď pozitívneho, alebo negatívneho.
Vyhodiť knihu, o ktorej viete, že si ju v živote neotvoríte by vám nemalo byť ľúto. Aj keď do nej autor nepochybne vložil kus svojej invencie. Tak je to však so všetkými vecami.
Každú z nich niekto vytvoril, investoval do nej čas a prácu. Keď si však splní svoje poslanie a doslúži nám, nemali by sme na nej ďalej lipnúť.
Marie Kondo tvrdí, že to nemá nič spoločné s tým, že by sme si veci okolo seba nevážili. Možno to vyzerá pre niekoho zvláštne, ale ona sa s každou vecou lúči tak, že jej pred vyhodením poďakuje za to, že jej dobre slúžila.
To sa týka aj darčekov, ktoré jej podarovali príbuzní a priatelia. Ich úlohou je vzbudiť emóciu vďačnosti vo chvíli, keď ich dostaneme. Vo chvíli, keď za ne poďakujeme, je ich hlavná funkcia splnená. Naši darcovia by si určite neželali, aby nám zbytočne uberali priestor a energiu.
Kto je Marie Kondo
Japonská expertka na upratovanie sa celosvetovo preslávila originálnym návodom na vytváranie priestorov, ktoré v ľuďoch vyvolávajú pozitívne emócie. Odmalička vášnivo rada upratovala, čítala časopisy pre gazdinky a rokmi zdokonaľovala svoju upratovaciu techniku. Upratovanie sa pre ňu napokon stalo nielen záľubou, ale aj zamestnaním. Knihy, v ktorých podrobne opisuje svoju upratovaciu metódu, sa stali medzinárodnými bestsellermi. Jej základom je originálny spôsob triedenia podľa osobných pocitov. Cieľom je ponechať si len veci, ktoré v nás vzbudzujú radosť. Tento na pohľad jednoduchý princíp v praxi často naráža na rôzne psychické bloky, ktoré nám bránia rozlúčiť sa s tým, čo v našich životoch nefunguje. Marie Kondo vníma upratovanie ako istú formu psychohygieny, ktorú môžeme využiť nielen na nové usporiadanie obytného alebo pracovného priestoru, ale aj na naštartovanie zdravšieho a celkovo pozitívnejšieho životného štýlu.
