Ešte pred niekoľkými desaťročiami ho staré mamy kupovali vnučkám do výbavy. Ak niektorá zo žien prepadla jeho čaru, stala sa jeho zberateľkou a do vitríny v obývačke pribúdali postupne ďalšie kúsky.
Kúpiť naraz celý obedový či čajový servis aj s rôznymi doplnkovými drobnosťami nebola totiž lacná záležitosť a dnes je to už naozaj luxus, ktorý si nemôže dovoliť hocikto. Obedová súprava z pravého cibuláku sa väčšinou vyťahovala len k nedeľnému obedu alebo pri vzácnych príležitostiach.
Korene v Číne
Prvý cibuľový porcelán vytvorili európski majstri podľa čínskych predlôh. Čína je kolískou porcelánu a aj technologicky náročná modrá maľba kobaltom pod glazúru pochádza z tejto krajiny. Prvé nálezy sú z rokov 1279 až 1368 pred naším letopočtom.
V Číne sa vyrábal porcelán bohatých farieb, biele výrobky s tmavomodrou kresbou však umožnili výrazne znížiť výrobné náklady a zvýšiť tak produkciu porcelánu, ktorý neskôr v Európe dostal názov "cibuľový". Keďže bol relatívne cenovo dostupný, začiatkom 20. storočia sa objavil v mnohých domácnostiach.
Písomná správa z roku 1739 sa spájala s menami maliarov „modrého tovaru“ Krezschamrom, Krausom alebo Kolmbergerom.
Viaceré významné európske porcelánové fabriky zaradili výrobky s modrým vzorom do svojho programu. Niektoré nahradili ručnú maľbu tlačou, no vďaka používaniu stále rovnakých tlačových dosiek bola pri dekorácii zaručená zhodnosť v detailoch.
Nie cibuľa, ale granátové jablko
Cibuľový vzor sa stal postupne najžiadanejším modrým dekorom a jeho základný vzhľad sa celé roky nemenil. Existuje okolo stotridsať svetových výrobcov porcelánu a kameniny, ktorí mali alebo majú vo svojom programe dekoráciu cibuľovým vzorom.
Na pôvodnom cibuľovom porceláne by ste však žiadne cibule nenašli. Názov vznikol asi stodvadsať rokov po jeho vzniku a je trochu zavádzajúci. Na pôvodných predlohách z Ázie boli na okrajoch tanierov namaľované tri rôzne plody – broskyňa, granátové jablko a melón.
Zjednodušením námetu a tiež nepochopením významu pôvodnej ázijskej maľby sa z pôvodného vzoru sa stala napokon cibuľa, ktorá bola Európanom bližšia a podľa nej vzor napokon pomenovali.
Cibuľový porcelán vyrába veľa výrobcov, no najznámejší je asi ten, ktorý sa už roky vyrába v českom meste Dubí. Čiže, ak máte cibulák z Dubí, máte ten pravý, a nie niektorú z jeho lacnejších napodobenín.
Práve v Dubí, v malom mestečku pri kúpeľoch Teplice, založil v roku 1864 podnikateľ Anton Tschinkel manufaktúru, ktorá vyrábala ozdobnú keramiku.
V roku 1885 však skrachoval a jeho továreň kúpila nemecká firma Meissner Ofen und Porzellanfabrick z mesta Meissen – po česky Míšeň - ktorá tu zriadila svoju filiálku pre rakúsko-uhorskú monarchiu. Odtiaľ pochádza známy míšeňský porcelán.
Okrem kachieľ tu majiteľ začal vyrábať aj porcelán s cibuľovým vzorom, zdobený oceľotlačou. Podniku sa darilo, no zasiahla ho povodeň a nemecká firma bola nútená predať továreň aj s celým výrobným programom.
Kúpil ju úspešný miestny podnikateľ Bernard Bloch.
Nasledujúce roky boli pre cibuľový porcelán požehnaním, pretože sa stal jedným z ťažiskových výrobkov firmy a vyvážal sa do celého sveta.
Zberateľský fenomén
V roku 1955 nastala nová etapa výroby tovaru s cibuľovým vzorom – vtedy závod začal spolupracovať s viedenskou odberateľskou firmou Thun-Hohenstein.
Doslova sortimentná explózia trvá viac-menej dodnes. V šesťdesiatych rokoch hrozilo, že továreň zlikvidujú, v súvislosti s ťažbou hnedého uhlia, no napokon ju začlenili do podniku Karlovarský porcelán.
Z cibuľového porcelánu je dnes zberateľský fenomén. Hoci dnes u nás už nie je takým hitom, ako bol v Československu v sedemdesiatych či v osemdesiatych rokoch, stále je kvalitnou značkou a známkou luxusu.
