Dejiny myjavskej armatúrky, ktorej pokračovateľom je v súčasnosti akciovka Slovarm, siahajú až do roku 1929, kedy bola v bratislavskej Petržalke založená továreň na výrobu lustrov Tauš.
V roku 1937 ju presťahovali na Myjavu a výrobný program zmenili na výrobu armatúr.
Po druhej svetovej vojne bola továreň znárodnená a od roku 1950 pokračovala vo výrobe armatúr pod novým názvom Slovenská armatúrka n.p. Myjava.
Výnimočný dizajnér
Slovenský dizajnér a historik umenia Igor Didov (1931 – 2002) s myjavskou armatúrkou aktívne spolupracoval od konca 60. rokov. V tom čase už navrhoval tvarové riešenia výrobkov pre mnohé podniky a jeho tvorivý záber bol mimoriadne široký.
Návrhy značiek, piktogramov, plagátov a propagačných letákov sa v jeho náčrtníkoch striedali s návrhmi priemyselných výrobkov, barokových zábradlí, bytových interiérov a poznámkami myšlienok do prednášok o výtvarnom umení a dizajne.
Medzi jeho prvé práce v oblasti vodovodných batérií patrí séria kuchynských a kúpeľňových armatúr pre myjavský podnik z roku 1967 (technické náčrty boli realizované 4. 6. 1967).
Kohútiky, ktoré pripomínali štylizovanú raketu spolu s elegantným tvarom zmiešavacej časti batérie si okamžite získali uznanie odbornej i laickej verejnosti.
Na VI. celoslovenskej výstave úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva v Bratislave v roku 1969 bola vodovodná batéria ocenená prvým miestom a o rok neskôr získala cenu vlády ČSSR – Vynikajúci výrobok roku 1969.
Okrem čiernych plastových sa vyrábali aj celokovové pochrómované kohútiky.
Celkový tvar batérie vynikal jednoduchosťou a plynulým napojením jednotlivých hmôt. Krídelkám na kohútikoch niektorí napriek príkladnej ergonómii vyčítali ostrejšie hrany, ktoré znepríjemňovali manipuláciu.
Pri ďalšom type T-507 XMV už trojkrídlový tvar nahradila masívnejšia päťcípa hviezda.
Spolupráca so Slovenskou armatúrkou Myjava sa zintenzívnila a Didov mal možnosť tvarovo riešiť a navrhovať desiatky batérií v rôznych kombináciách.
V roku 1978 dostal ďalšie ocenenie: cenu CID - Krištálový ihlan za nové návrhy bytových vodovodných armatúr. Neskôr v spolupráci so synom Ivom tvorili dizajn pákových vodovodných batérií pre armatúrku na Myjave až do polovice 90. rokov.
Chróm, plast i zlato
Vodovodné batérie realizované podľa návrhov dizajnéra Didova sa vyvážali do celého sveta.
Arabskí šejkovia mali v obľube pozlátené verzie s veľkými guľatými kohútikmi, Sovietsky zväz zasa odoberal batérie s priehľadnými a masívnejšími ovládačmi.
Najštýlovejšie sú však čierne kohútiky v tvare rakety v kombinácii s minimalisticky tvarovanou čiernou sprchovacou hlavicou a vrúbkovanou rukoväťou.
Aj keď sa koncom 70. rokov hromadne montovali do panelákov po celom Slovensku, nemožno im ani dnes uprieť tvarovú vyspelosť a unikátne autorské prvenstvo.
Mnohé ešte stále verne slúžia v mnohých domácnostiach a inštitúciách.
Autor je dizajnér a kurátor zbierok produktového dizajnu v Slovenskom múzeu dizajnu.
www.ostblok.sk
