Vznik Tria vôbec nebol jednoduchý. Najskôr spracovanie výtvarného návrhu priamo pridelili akademickému sochárovi, profesorovi Ludvíkovi Havelkovi, ktorý pôsobil na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Uherskom Hradišti. S tým sa však neuspokojil pracovník konštrukčného centra Tesly Bratislava Ján Virkut. Chcel predložiť vlastný návrh, a preto sa dožadoval súťaže. Vedenie podniku súhlasilo, a tak sa obaja – Havelka i Virkut – pustili do návrhov v súťaži „3 + 3“.
Názov bol výstižný: každý mal odovzdať tri sadrové modely, ktoré sa odlievali z hlinených návrhov. Vikrut nebol zručný vo výrobe sadrových modelov a Havelka zase nevedel správne zostrojiť technický výkres. Dohodli sa, že si pomôžu, a tak sa sadrové rádiá odlievali v Uherskom Hradišti a technické výkresy rysovali v Bratislave. Pomáhali si, ale hotové dielo nakoniec vždy pochádzalo z dielne konkrétneho autora.
Havelkovo výtvarné riešenie rádioprijímača pripomínalo marcipánovú tortu s čokoládovou polevou. Ján Vikrut využil svoje vzdelanie z Vyššej priemyselnej školy elektrotechnickej v Bratislave (1943 – 1947) a skúsenosti zo zamestnania. V roku 1947 pracoval v závode Kablo-Gumon na konštrukcii nástrojov a ovládal problematiku lisovania bakelitových skriniek. Jeho návrh mal preto príkladne vyriešenú ergonómiu a moderné tvarovanie.
Komisia rozhodovala bez toho, aby vedela, kto je autorom návrhov. Písal sa rok 1955 a víťazným návrhom sa stal rádioprijímač príjemných, nadčasových tvarov od Jána Vikruta. Rádio Tesla Trio odvtedy hrdo nesie titul prvý slovenský rádioprijímač vlastného vývoja, ktorý sa dostal do sériovej výroby. Vikrut sa neskôr stal vedúcim samostatného dizajnérskeho oddelenia v Tesle Bratislava, kde vo vedúcej funkcii pôsobil až do roku 1974. Jeho výrobky získali mnoho ocenení. Napríklad Zlatú medailu na MVST v Brne za stereofónny HiFi prijímač Tesla 813A (1975). Najcennejšie však navždy zostane Trio.
Autor je dizajnér a kurátor zbierok produktového dizajnu SCD.
www.ostblok.sk
