Fľaky na tričkách vyprovokovali študenta dizajnu, aby navrhol prenosnú práčku. Vynález vo veľkosti dvoch iPhonov nepotrebuje na čistenie škvŕn elektrinu ani prací prášok. „Nečistoty čistí parou a pomocou negatívne nabitých iónov, takže si vystačí aj bez vody,“ vraví 22-ročný študent z Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Adrián Mankovecký.
Vôbec netají, že sa inšpiroval vlastným babráctvom. „Stále sa kamsi ponáhľam, jedávam po ceste, a tak nečudo, že sa často pofŕkam.“
K zostrojeniu špeciálnej práčky ho inšpirovali aj mamine zákazníčky v krajčírstve. „Vďaka nim som zistil, že viac ako 50 percent vecí, ktoré perieme v práčke, nie je špinavých. Majú iba nejakú škvrnu. Prenosnou práčkou som riešil aj šetrenie energiou.“
Fungovať má vďaka cukru
S bežnou batériou by ste minipráčku nenaštartovali, mladý vynálezca použil biobatériu. „Energiu čerpá z kryštálu cukru. Ale nepredstavujte si obyčajný kryštálový cukor, chemická reakcia prebieha na väčšom kryštále.“
Obsluhu prístroja by zvládol každý, stačí oddeliť dve časti minipráčky, medzi ne vložiť špinavú časť trička a vybrať jeden z dvadsiatky programov. „Ak ste sa obliali kávou, stlačíte kávu. Zvoliť sa dá odstránenie kečupu, olejovej či atramentovej škvrny,“ vyratúva štvrták na dizajne.
Od programu závisí, ako sa bude fľak odstraňovať, napríklad škvrnu od vína by para iba zväčšila, použiť treba výhradne negatívne ióny. „Zmenia štruktúru špiny a vytiahnu ju na filter, ktorý sa dá vymeniť ako vo vysávači.“
Triumf v Londýne
Myšlienka minipráčky nadchla aj porotcov medzinárodnej súťaže Electrolux Design Lab. Mankovecký si minulý týždeň priniesol z londýnskeho finále prvú cenu. Jeho spotrebič dokázal poraziť 1300 prác z celého sveta, ktoré sa zapojili do deviateho ročníka súťaže na tému inteligentná mobilita. 
Víťazstvo ho zaskočilo, pretože za favorita považoval Austrálčana s obojstrannou páskou, ktorej biela strana chladila a čierna hriala. „Páska obratom premenila fľašu na termosku, keď ňou špirálovito obtočil fľašu. Celé to fungovalo na papierovú batériu, čo je pre mňa totálny high-tech.“
Adriánovej minipráčke od začiatku veril jeho učiteľ, od ktorého sa o súťaži dozvedel. „Adrián je perspektívny dizajnér, potrpí si na detaily a vie doťahovať veci do konca,“ hovorí vedúci ateliéru industriálneho dizajnu Ferdinand Chrenka.
Prenosná práčka sa možno časom objaví v predajniach. „Koncept išiel do štokholmskej centrály Electroluxu, aby sa zaoberali jeho technologickými možnosťami,“ reagoval Mankovecký. Podľa Chrenku nie je dôležité, či by minipráčka dokázala stopercentne fungovať. „Cieľom súťaže je, aby vznikli nové nápady, ktoré môžu vývojári v budúcnosti zužitkovať.“
Zlepšováky na varenie
Keď sa Adrianova mama so starou mamou ponosovali na klasickú fľašu, z ktorej dna sa nedá použiť olej, lebo zakaždým ostane na stenách, 
vytvoril veľký vrchnák, na ktorý sa dá fľaša položiť. „Olej doň stečie a je po probléme.“ Prácu uľahčil aj kuchárom v reštauráciách, ktorí sa naťahovali s neforemnými desaťlitrovými kanistrami. Keď videl, ako sa mordujú s nalievaním do obrovských fritéz, otvor kanistra prerobil tak, aby z neho olej vytiekol aj bez držania.
Doteraz najťažšie zadanie dostal od sklární, aby vymyslel niečo na tému voda. Napokon spravil poháre pod heslom cítiť sa ako ryba vo vode. „Využil som starú technológiu, ktorou sa vyrábali krištáľové ryby s farebnými plutvami. Plutvami som ozdobil klasické poháre.“
Opletačky s podobným vynálezom
Zlepšovákom si raz nechtiac vyrobil aj malér. „Na výstave v Poľsku som mal malý bicykel bez pedálov, na ktorom sa dieťa odrážalo nohami. Dal sa prerobiť na trojkolku aj so šliapaním,“ opisuje Mankovecký. Podobný produkt vystavoval aj Poliak, nedal sa však pretransformovať na trojkolku. „Mal som opletačky, či som nevytvoril plagiát, ale naozaj to bolo nechcené, išlo o náhodu, že sa produkty podobali.“
Slovenské centrum dizajnu sa rozhodlo detskú pomôcku radšej stiahnuť, aby predišli konfliktu.„V Poľsku sa už výrobok vyrábal, nič nemohli okopírovať, tak sme sa dohodli na stiahnutí,“ povedala riaditeľka centra Katarína Hubová. Takéto prípady sa podľa nej stávajú často. „Je mimoriadne ťažké zistiť, či sa koná úmyselne, alebo nie.“
Fantáziu brzdia peniaze
S učiteľmi na vysokej škole je Mankovecký spokojný, viac ho trápi nedostatok peňazí. 
„Je 21. storočie, v škole už predsa nebudeme sedieť na stoličke a pilníkom obrusovať drevo.“ Kúpu notebooku, aby mohol navrhovať nové veci, nepovažuje za najväčší problém. „Keď naprojektujete modernú stoličku zo špeciálneho materiálu a neskôr zistíte, že jej výroba by vyšla na dvetisíc eur, veľmi rýchlo ju prekreslíte a plány okrešete.“
Naposledy navrhol taxík pre Prahu, ktorý zaslal do českej súťaže. „Je to taký úlet, keďže sa nevenujem transport dizajnu.“ Ide o moderný elektromobil s presklenou strechou, do ktorého zakomponoval aj kus histórie. „Navrhol som ho v tvare dobového koča, aby som skĺbil modernu s históriou Prahy.“ Či taxík presvedčí porotcov, bude známe v októbri.
Sníva o tom, že po skončení školy bude pracovať pre veľkú firmu a vymýšľať veci, ktoré ľuďom uľahčia život. Úspech podľa neho dosiahne iba ten, kto načúva ľuďom. „Nestačí, aby vec dobre vyzerala, dôležitejší je jej úžitok. Načo budem vymýšľať veci, ktoré ľudia nebudú potrebovať?“
